SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Spoznali by ste svet na mape bez Austrálie, Antarktídy alebo Afriky? Trafili by ste čítaním veduty v Paríži k Mostu Panny Márie? A presne tieto otázky vám pomôže zodpovedať reprezentatívna monografia Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice. „Prvotnopospolným GPS" budú totiž možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet

Kniha prezentuje najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu.
Vďaka nej sa dozviete, ako sa v priebehu storočí menil pohľad človeka na svoje okolie, Európu i svet. Ako postupne zapĺňali papier novoobjavené územia a akosi postupne ľudia začali uvedomovať, že práve presnosť je to, čo je na mape podstatné. 

Napadlo vám niekedy, že objavenie nových území (nielen Ameriky či Austrálie, ale aj „obyčajných“ Viktóriiných vodopádov) bol dôvod na to, aby sa musela prekresliť mapa? Našťastie, veľké zemepisné objavy prišli až po tom, ako Johannes Guttenberg zdokonalil technológiu tlače v roku 1455, a tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať. Vďaka kníhtlačiarenskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli rýchlo a v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva. Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493 zobrazuje svet ešte tak, ako ju videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky.

Vďaka zemepisným objavom sa rozvíjajú nové žánre - cestopis a topografická literatúra, ktorá ľuďom ponúka nové informácie o neznámych územiach a podnecuje ich fantáziu. Svetlo sveta uzrel prvý glóbus, atlas a prvé plány miest. V 17. storočí sa však v súvislosti s rozpínavosťou Osmanskej ríše a 30 ročnou vojnou do popredia dostáva zobrazovanie vojenských opevnení, táborov, pevností, mapovanie vojenských akcií a bitiek, obliehanie miest.
V 18. storočí boli mapy, veduty i plány veľmi rozšírené aj v bežnom živote - Slovenská národná knižnica sa môže pochváliť mapami, ktoré vytvorili slovenskí rodáci Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský.

Kniha prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu.

Kniha PhDr. Ľubomíra Jankoviča, PhD., historika knižnej kultúry, získala výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii publikácií.

POZOR: Kniha vyšla aj v anglickom jazyku.

Cena publikácie v slovenskom jazyku: 80,00 €

Cena publikácie v anglickom jazyku: 105,60 €

Spolu s knihou Slovenská národná knižnica vydala aj súbor deviatich máp, ktorých originály sa nachádzajú v našich fondoch. Repliky máp či vedút môžu poslúžiť ako výučbový materiál alebo ozdobiť detskú izbu malého bádateľa.
Cena súboru máp: 7,00 €

Kniha Inkunábuly – umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia je ďalšou zo série reprezentatívnych monografií, ktoré prezentujú bohatstvo a rôznorodosť fondov Slovenskej národnej knižnice. Tentokrát tlače 16. storočia, ktoré na vyše 700 stranách dokumentujú krásu knižnej kultúry v prelomových obdobiach západnej civilizácie.

Inkunábuly, za ktoré sa považujú prvé tlačené vydania od vynálezu kníhtlače (1447) do roku 1500, sa na naše územie dostávali spočiatku prostredníctvom študentov európskych univerzít. Neskôr aj cez dvor humanisticky orientovaného panovníka Mateja Korvína, kláštorných, kapitulských a biskupských biblioték.
V 18. storočí sa zriedkavo objavujú aj v zbierkach slovenských osvietenských vzdelancov – Mateja Bela či Adama Františka Kollára. Ich hodnotu poznala aj obrodenecká inteligencia, ktorej osobné knižnice sa v podobe darov stali základom historických knižných zbierok Matice slovenskej.

Inkunábulám predchádzal stáročný vývoj rukopisných foriem knihy – kódexov. Boli zdobené knižnou maľbou (iluminácia), kaligrafiou a perokresbou. Všetky našli uplatnenie aj po Gutenbergovom vynáleze modernej technológie kníhtlače, ktorý je je založený na objave písmolejárstva a formách usporiadanej sadzby.

Okrem toho, publikácia poskytuje prehľad o historickom vývoji zbierky inkunábul SNK od polovice 19. storočia do súčasnosti, anotované záznamy k vybraným prvotlačiam s ich bibliografickými citáciami, bio-bibliografické profily tlačiarov, nakladateľov a vydavateľov. Dopĺňa ich bohatý zoznam použitej literatúry, on-line zdrojov i rozsiahlejšie resumé v anglickom a nemeckom jazyku.
Kniha PhDr. Ľubomíra Jankoviča, PhD., historika knižnej kultúry, získala výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2015 v kategórii publikácií.

Cena: 97,00 €

Monografia vyšla pri príležitosti 50. výročia odhalenia najvzácnejšej sochy slovenského spisovateľa v dejinách (r. 1973 v Kanade) a je vôbec prvou na svete, ktorá sa venuje tejto téme.

Autorka Mária Rapošová čitateľom predkladá pútavý príbeh sochy, ktorá bola vymodelovaná v roku 1959 svetoznámym sochárom Ivanom Meštrovićom (1883 – 1962). Vyhotovená mala byť v troch odliatkoch a umiestnená v Čile v meste Punta Arenas, kde Kukučín pôsobil ako lekár. Jednoduchý zámer však stroskotal a roky plynuli.

Až sa v roku 1969 istá Norma Leigh Rudinská (prekladateľka a literárna vedkyňa) spolu s manželom Júliusom Alexandrom (entomológ) v novinách dočítali, že v Južnej Amerike existuje sadrový odliatok sochy sediaceho M. Kukučína a hrozí mu rozpadnutie, pretože sa roky nenašli peniaze na odliatie sochy do bronzu a inštalovanie pomníka.

Manželia boli natoľko dojatí, že sa rozhodli, dať veci na poriadok na vlastné náklady. Po niekoľkoročnom úsilí sa im to podarilo a jednotlivé odliatky boli umiestnené na troch rôznych kontinentoch, za čo im patrí nekonečná vďaka. Na Slovensko dorazil tretí bronzový odliatok v roku 1982 a o dva roky neskôr bol inštalovaný v bratislavskej Medickej záhrade. Tento zápas – častokrát plný beznádeje - a samotný presun bronzových odliatkoch po dvoch oceánoch a troch kontinentoch zachytáva práve kniha Dráma medzinárodnej sochy Martina Kukučína.

Je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami, historickými dokumentmi a citátmi a je určená nielen odborníkom, ale poľahky a na „jeden šup“ ju prečíta aj laický čitateľ.
Ak vás kniha Márie Rapošovej, zaujala, nenechajte si ujsť ďalšiu jej knihu: Životná odysea Martina Kukučína, ktorá mapuje bohatý osud človeka, ktorého počas života poznali ako lekára Mateja Bencúra, no my ho poznáme ako spisovateľa Martina Kukučína.
Cena: 15,00 €

Životná odysea Martina Kukučína mapuje bohatý osud človeka, ktorého počas života poznali ako lekára Mateja Bencúra, no my ho poznáme ako spisovateľa Martina Kukučína.

Okrem iného sa dočítate o jeho šľachtickom pôvode i o tom, kde sa vzal jeho spisovateľský pseudonym (aj to, či sa píše s „i“ alebo „í“). S jeho životom sa však spája oveľa viac zaujímavostí - – napríklad, prečo si vymyslel tajné písmo, ktoré roky nik nevedel rozlúštiť a ako je možné, že z vkladnej knižky na jeho meno niekto vyberal peniaze.

Vedeli ste, že Matej Bencúr o jej existencii možno ani nevedel? Aj napriek tomu, že na nej boli uložené jeho skromné honoráre, on osobne na ňu nič nevložil, ani z nej nikdy nevybral – ale vklady a výbery sa uskutočňovali niekoľko rokov aj bez jeho podpisu.

Životopisná kniha mapuje jeho život po boku manželky Perice v Dalmácii i Amerike, kde mu – hoci veľmi šikovnému lekárovi s praxou – neuznali lekársky diplom. V Punta Arenas dokonca požíval takú úctu, že je po ňom pomenovaná poliklinika vo východnej časti mesta a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.

Kniha je veľmi ľahko čitateľná odborníkovi a laickému čitateľovi a končí sa púťou spisovateľových pozostatkov do rodných krajov.

Ak vás kniha Márie Rapošovej, zaujala, nenechajte si ujsť jej Drámu medzinárodnej sochy Martina Kukučína, v ktorej opisuje osud najvzácnejšej sochy nášho velikána v dejinách (r. 1973 v Kanade).
Cena: 15,00 €

Vedeli ste, že Národný cintorín v Martine, kde spí svoj večný sen zhruba 400 predstaviteľov našej histórie, vznikol pred takmer 240 rokmi? Rovnomenná kniha Zdena Ďurišku je prechádzkou našimi dejinami prostredníctvom životných príbehov týchto osobností. Odkrýva však aj históriu vzniku tohto pietneho miesta a postupné premeny, ktoré vyústili do vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.

Cintorín založili okolo roku 1780 a spočiatku sa veľmi nelíšil od iných vidieckych cintorínov. Postupne však vzniklo oplotenie z kameňov, ktoré mešťania dali doviezť v rokoch 1859 – 60 až z úpätí vrchov Malej Fatry. Neskôr prišlo šindľové pokrytie a v roku 1860 vysadili lipy.

Keďže Martin sa postupne stával centrom kultúry a spoločenského života, posledný odpočinok na cintoríne nachádzalo stále viac a viac osobností. Ako „národný" sa však začal profilovať až koncom 19. storočia, keď na ňom postupne pribúdali hroby osobností, ktoré v Martine aj po zatvorení Matice slovenskej naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia. Boli to ľudia, ktorí výrazne prispeli k udržaniu slovenského národného života aj v období mimoriadne nepriaznivom pre malé národy v Uhorsku.

Prechádzka po tomto pietnom mieste však nie je len historickým exkurzom, je to zároveň prehliadka netradičných pomníkov či epitafov, ktoré tvorili zvučné mená našej architektúry a umenia. Nielen klasické náhrobníky v tvare krížov a citáty z Biblie, mnoho hrobov je zdobených symbolmi, ktoré pripomínajú život, prácu či záľubu jeho majiteľa.
Nezvyčajným je napríklad náhrobník Juraja Timka (1890 – 1918), ktorý počas I. svetovej vojny slúžil v námorníctve. Ako jeden z mála prežil, keď jeho vojenskú loď Novara zasiahli. Žiaľ, nepodarilo sa mu poraziť španielsku chrípku, tej doma podľahol, a tak mu jeho rodičia nechali na hrob vytesať „jeho“ loď. Spomedzi ďalších pútavých stavieb spomeňme návršie z kameňov a otvorenú mramorovú knihu s textom, ktorá zdobí hrob Andreja Kmeťa (1841 – 1908). Poloodetá žena pozerajúca sa na kaktus v kvetináči bdie nad večným spánkom národného umelca Fraňa Štefunku (1903 – 1974) a jeho manželky Angely. Kamenná plastika znázorňujúca šošovku – ako symbol filmárskej a fotografickej práce zdobí miesto posledného odpočinku Karola Plicku (1894 – 1987).

Na Národnom cintoríne v Martine spí svoj večný sen pozoruhodný zástup osobností slovenskej kultúry, literatúry, politiky a rôznych oblastí vedy i spoločenského života. Čo hrob, to zvučné meno a pozoruhodný životný príbeh, ktoré zozbieral práve Zdenko Ďuriška, ktorý sa venuje výskumu dejín významných slovenských rodov.
Tento reprezentačne spracovaný, bohato ilustrovaný sprievodca unikátnou národnou kultúrnou pamiatkou je určený nielen pred odborníkov - biografistov, historikov, ale aj pre bežných čitateľov, ktorí sa radi dozvedia niečo nové o našich dejinách alebo zaujímavosti zo životov našich známych dejateľov.

Knihu si môžete objednať na objednavky_knihy@snk.sk
Cena: 11,60 €