SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 25. augusta 2015 -Pôvod priezviska Štúr, ktoré nosil aj náš najznámejší Ľudovít, sa odvádza od názvu škorpióna, po slovensky „šťúra". Šťúrom však naši predkovia volali napríklad aj krtonôžku či potkana.

„Pre mnohých ľudí to nie je lichotivé priezvisko, pretože škorpióna pokladajú za jedovatého živočícha. V niektorých nárečiach „štúrom" volali všetky drobné, v zemi sa vŕtajúce živočíchy, s ktorými fyzický kontakt nemusí byť vždy príjemný," vysvetľuje Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Možno aj preto začali jazykovedci a historici na začiatku 20. storočia hľadať korene priezviska nášho významného národovca, politika, jazykovedca, novinára, spisovateľa či kodifikátora spisovného jazyka v inom, než slovanskom pôvode.

Aké formy priezviska používal Ľudovít Štúr počas svojho života zistíme aj z dokumentov z fondov Literárneho archívu SNK.

V roku 1913 sa objavila úvaha profesora L. Légera o tom, že Štúrovo meno treba odvodiť od nemeckého slovesa „stauen", t.j. zastavovať vodu, vzdúvať sa. Existuje však aj výraz „stur", znamenajúci strnulý, toporný. U slovakistov sa to nestretlo so súhlasom. Sám Ľudovít si v mladosti viackrát zapísal svoje priezvisko v starej češtine ako „Staur/Stour". Okrem toho, mal aj bohatú zásobu pseudonymov – napríklad B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Pravolub Rokošan, Karl Wildbrunn, Ein Slave, Slovák, Zpevomil a známe prijaté slovanské meno Velislav. To prijal spolu s ostatnými štúrovcami počas národnej slávnosti na Devíne 24. apríla 1836. Každý z nich prijal k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mal verejne používať. A tak sa z Hurbana stal Jozef Miloslav, zo Škultétyho – August Horislav a Ľudovíta Štúra – Ľudovít Velislav Štúr.

Štúrovci, ktorí sa usídlili v Trenčíne v 16. storočí, si svoje priezvisko písali ako Sscur – čo je v podstate nárečie, v roku 1730 sa v listinách z matriky spomína „vdova Ščurka". Vo všeobecnosti sa však pôvod priezviska Štúr odvodzoval od drobného živočícha z radu článkonožcov. Napríklad Dionýz Štúr, prírodovedec a geológ, vydával svoje príspevky v novinách pod pseudonymom „Škorpion" - teda, štúr.

Ale slovo „štúr" sa nachádza aj v iných slovanských jazykoch, takže o slovanskom pôvode priezviska nášho národovca netreba pochybovať: štír (česky), szczur (poľsky), ščúr (lužicky), štir (slovinsky)...

Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív tohto politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny. V rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) ponúka SNK viaceré z týchto historicky hodnotných dokumentov v digitálnej podobe. 

„Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov. SNK sa pri tejto príležitosti snaží čitateľom poskytnúť to najlepšie z našich depozitov," zdôraznila generálna riaditeľka.

Začítajte sa s nami, do dokumentov, v ktorých sme sa štúrali, aby sme zistili význam mena Štúr - celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/skorpion-i-krtonozka-aj-toto-vyjadruje-sturovo-priezvisko/  

Mgr. Katarína Mažáriová 
manažér publicity DIKDA 
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.