SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Medzinárodný deň žien - ako sme sa k nemu dopracovali

To, že ženy môžu študovať na univerzitách, voliť či pracovať neplatilo na Slovensku odjakživa. Ešte aj po roku 1900 tu vládli silné tendencie pripútať ženu ku sporáku a v hnutí za zrovnoprávnenie žien a feminizme niektorí národovci videli to najhoršie, čo môže byť. Našťastie sa im to nepodarilo a ženy svoj boj za rovnoprávnosť vyhrali. Od roku 1910 majú vždy 8. marca svoj medzinárodný deň. 

Patrí spomienke práve na tie, ktoré ten boj za rovnoprávnosť nevzdali a napokon ho vyhrali.

Sme v Uhorsku, v druhej polovici 19. storočia, keď ženám veľmi ruže nekvitnú. Sú stále doma v roli matiek a strážkyň rodinného tepla – rodia, vyšívajú, varia, robia na poli, zavárajú, sadia a pečú, starajú sa o deti a o čistotu v dome. Sú to gazdinky s nižším vzdelaním úplne závislé na manželoch. Ambície, ktoré presahovali túto ich úlohu, boli v spoločnosti vnímané ako škodlivé.

Okolo roku 1860 sa v Uhorsku dievčatá vzdelávali čiastočne v odlišných predmetoch ako chlapci – napríklad na vyšších školách sa dievčatá neučili základom poľnohospodárstva, národnému právu ani základom účtovníctva, geometrii. Čiastočné zlepšenie nastalo s novým školským zákonom (1868), ktorý konečne zaviedol naozaj povinnú školskú dochádzku „pre deti" – teda dievčatá aj chlapcov od 6 do 12 resp. 15 rokov a určoval sankcie v prípade zanedbania. Dievčatám umožnil študovať na vyšších a meštianskych školách. V roku 1875 zriadili v Pešti prvú vyššiu dievčenskú školu a v roku 1896 k nej pribudlo prvé gymnázium pre dievčatá. Ich cieľom však bolo aj pomaďarčovať ženy a tak sa ženské organizácie v Uhorsku v značnej miere koncentrovali aj na to, aby ženy mohli študovať v slovenskom jazyku. Od roku 1895 dokonca začali prijímať slečny na univerzitné štúdium farmaceutických, filozofických a lekárskych študijných odborov.

Národnie noviny z 15. septembra 1904 popisujúce ženskú otázku

„Našťastie niektoré ženy kritika spoločnosti ešte viac posmeľovala a utvrdzovala v názore, že robia správnu vec. Takže začínajú agitovať a pozvoľna prenikať do verejného života. V literatúre sa objavujú úvahy, poviedky a romány Eleny Maróthy – Šoltésovej, Hany Gregorovej, Terézie Vansovej. A ich hrdinky robia s mladučkými Slovenkami tej doby doslova divy ....," vysvetľuje generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. Dodáva, že aj ony síce sú matkami, ale zároveň sú milujúce a milované manželky v šťastnom vzťahu, vzdelané a rovné svojmu manželovi. Alebo sú to samostatne existujúce ženy, ktoré radšej budú samy, ako by žili s niekym bez lásky...

Prvý učiteľský sbor dievč. Školy „Živeny" v T. Sv. Martine r. 1919. /Na obrázku sediaci: E. M. Šoltésová a Fr. Mareš. Stojace: Dr. A. Horneková vyd. Bobková, Zlochová, Dr. Štechová/
(Literárny archív SNK, sign. PM 15/713)

Viac zaujímavostí o osobnostiach (ženách i mužoch!), ktoré sa postavili na obranu ženských práv v Rakúsko-Uhorsku z fondov SNK a Literárneho archívu SNK nájdete v článku Ženám svitá na lepšie časy... na portáli DIKDA.eu - dostupný na adrese: http://dikda.eu/zenam-svita-na-lepsie-casy/ 

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.