SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Rozožratá červotočmi a pokvapkaná 200-ročným voskom čakala dva roky na svoju opravu

Pracovníci odboru Ochrana fondov Slovenskej národnej knižnice sa stretávajú s mnohými vzácnosťami, ktoré si vyžadujú odborný zásah. Jedným z nich bola aj Biblia, ktorú preložil a zostavil Dr. Martin Luther. Vydaná bola v Norimbergu v roku 1703. Pozrite si spolu s nami ako príbeh príbehov opäť ožil v rukách reštaurátorov Slovenskej národnej knižnice ...

„Biblia degradovala vplyvom nevhodného uskladnenia a samotnej knižnej väzby. Zrejme ju často používali a tak sa aj mechanicky opotrebovala. Našli sme ju vo veľmi zlom stave a reštaurovanie trvalo takmer dva roky," vysvetľuje Danka Valovičová, reštaurátorka Slovenskej národnej knižnice.

Celoživotné dielo, na ktorom Luther pracoval až do smrti, sa vo Wittenbergu dočkalo 83 vydaní (počas jeho života) a neskôr 253 dotlačí. K jeho popularite prispel jednak jednoduchý jazyk, zrozumiteľný pre nevzdelaných poddaných a aj Guttenbergov vynález kníhtlače.

Spomínaná Biblia z roku 1703, ktorá sa našla v knižných zbierkach grófov Zaiovcov, tzv. Zayovskej knižnici v Uhrovci, má 1672 strán písaného textu a 32 strán celostranových rytín. Biblia má pozoruhodné rozmery – je 38 cm vysoká, 26 cm široká a 15,5 cm hrubá. Bola viazaná v prírodnom svetlom pergamene, tlačená na ručnom papieri s veľkým množstvom rukopisných poznámok. Zaujímavosťou je, že bola viazaná v drevených knižných doskách, nie lepenkových.

Biblia bola doslova v „šalátovom" vydaní – pergamenový poťah bol po celej dĺžke chrbta pretrhnutý, viaceré miesta boli popraskané s výraznými škvrnami. Poškodené šitie a jeho deformácia spôsobili poškodenie listov. Boli zatečené, pokvapkané možno dvesto – tristoročným voskom. Časť hornej zapínacej spony chýbala, spodná bola kompletná. Okrem estetickej funkcie plnili tieto krásne doplnky aj ochrannú funkciu – držali knihu pokope, aby ani v nepriaznivých podmienkach nezmenila tvar. Po dôkladnej a veľmi podrobnej fotodokumentácii začala reštaurátorka knihu rozoberať a mechanicky čistiť. „Takto vyčistené listy sa následne čistili v kúpeľoch z vlažnej vody, v ktorom zmizlo také bežné
znečistenie," opisuje podrobnosti svojej práce reštaurátorka. Trhliny po červotočoch vyplnila akrilínovým tmelom na drevo. Väčšie poškodenia listov sa doplnili tekutou papierovinou vhodného farebného odtieňa, potom sa všívali do knihy podľa pôvodnej technológie. Pôvodný pergamenový poťah reštaurátorka opatrne vyčistila štetcom a skalpelom, okraje zbrúsila na požadovanú hrúbku. Po dôkladnom vysušení sa potrebné miesta nového poťahu farebne prispôsobili pôvodnému. Na záver knihu zakonzeroval tuk a zatvoril zreštaurovaný zatvárací ochranný obal. Je vystavená a sprístupnená bádateľom i bežným záujemcom v Aponiovskej knižnici v kaštieli v Oponiciach.

Celý článok je dostupný na adrese: http://dikda.eu/pribeh-jednej-biblie/