SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

V roku 2019 pribudlo do Slovenskej národnej knižnice 32 638 dokumentov, čo znamená, že ku koncu roka, ich SNK vo svojich útrobách uchovávala 5 270 182. Podarilo sa zdigitalizovať o 30 % viac dokumentov, ako bolo plánované, a bádateľom sa sprístupnila v sídelnej budove nová Študovňa starých a vzácnych tlačí. V polovici roka začal svoju činnosť Knižničný inštitút, ktorého hlavnou činnosťou je najmä metodická pomoc slovenským knižniciam. Aj taký bol rok 2019 v Slovenskej národnej knižnici.

Inštitúcii sa podarilo splniť všetky stanovené ukazovatele kontraktu, niektoré z nich boli výrazne prekročené. „Napríklad v rámci udržateľnosti národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív sme zdigitalizovali 55 014 objektov, čo je o 30 % viac, ako sme plánovali. Osobne ma potešilo, že výsledky tohto projektu stále rezonujú v médiách – začiatkom marca 2019 odznela na túto tému reportáž v medzinárodnej televíznej sieti EuroNews, konkrétne v relácii Smart regions. Teší ma tiež, že vlani na naše podujatia prišlo viac ako 80 – tisíc návštevníkov, medzi ktorými boli zastúpené aj významné osobnosti verejného života zo Slovenska aj zahraničia,“ zhodnotila v krátkosti Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.

Za rok 2019 SNK evidovala 8 655 aktívnych používateľov. Zaznamenala 146 437 knižničných výpožičiek, 87 445 vyhľadávaní v digitálnej knižnici a 65 160 výpožičiek archívnych dokumentov Literárneho archívu SNK, pričom najviac zahraničných bádateľov pochádzalo z Česka. Nová Študovňa starých a vzácnych tlačí poskytla služby – osobne aj elektronicky – mnohým bádateľom nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Nemecka, USA, Rumunska, ale dokonca aj z Taiwanu.

SNK zriadila 1. mája 2019 nový odbor, Knižničný inštitút, ktorého hlavným cieľom je metodicky pomáhať slovenským knižniciam a zastrešovať celoživotné vzdelávanie knihovníkov.

Odborní pracovníci SNK aktívne prezentovali svoje odborné znalosti a ukončené projekty na domácich aj zahraničných fórach. Generálna riaditeľka SNK, Katarína Krištofová, sa aktívne podieľala na práci Výkonného výboru Konferencie riaditeľov európskych národných knižníc (CENL), v ktorom pôsobí ako jeho podpredsedníčka, či Stáleho výboru pre národné knižnice IFLA, do ktorého bola zvolená už na druhé funkčné obdobie.

SNK a jej pracoviská navštívili tiež viacerí slovenskí a zahraniční diplomati či predstavitelia štátnej správy a samosprávy, medzi inými napríklad ministerka kultúry SR, veľvyslankyňa Írskej republiky na Slovensku či veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne.

Pri príležitosti 50. výročia svojho vzniku usporiadal Národný biografický ústav SNK v apríli odborný seminár, ktorý bol retrospektívnym obzretím sa za svojou dlhoročnou činnosťou. Začiatkom júna 2019 kolegovia z Literárneho archívu SNK pripravili po prvýkrát pre odbornú i laickú verejnosť Deň otvorených dverí, počas ktorého odprezentovali to najzaujímavejšie a najcennejšie zo svojich fondov a zbierok. Za 65 rokov svojej činnosti archív zhromaždil viac ako 1,8 milióna literárnych a hudobných rukopisov a fotodokumentov. V poradí posledným jubilujúcim pracoviskom bolo Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch, ktoré si 15. 11.2019 podvečer pripomenulo komornou slávnosťou svoju presne 40-ročnú existenciu.

Slovenská národná knižnica sa zapojila do celoštátnej spomienky na 100. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika prezentáciou vlastných zbierkových predmetov, korešpondencie a dobovej tlače, ktoré súvisia so životom a úmrtím tejto osobnosti – Po stopách hviezdy. K celoštátnym akciám, reflektujúcim 30. výročie Nežnej revolúcie, sa SNK pripojila výstavou 30 rokov slobody – index zakázanej knihy, ktorá bola zameraná na fungovanie (a najmä obmedzenia) knižničných služieb pred rokom 1989.