SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Slovenská národná knižnica si v tomto roku pripomína 25. výročie samostatnej existencie a 50. výročie dokončenia stavby svojej sídelnej budovy na Hostihore v Martine. Výročia sme oslávili sériou vedeckých, odborných, prezentačných, vzdelávacích a umeleckých podujatí 3. - 6. júna 2025 v Martine a vo Vrútkach.

Slávnostne sme otvorili vo foyer výstavu Od prvých darcov po digitálnu knižnicu, ktorá mapuje históriu SNK, jej vývoj a zbierky od 19. storočia po súčasnosť. Výstavu si návštevníci budú môcť pozrieť minimálne do konca leta. 

Generálna riaditeľka Eva Augustínová predstavila verejnosti odborné pracoviská, činnosti, projekty a zámery Slovenskej národnej knižnice. Deň sme zakončili literárno – hudobným podujatím Aj básnici oslavujú - okrúhle narodeniny totiž tento rok oslavujú aj spisovatelia Ondrej Nagaj a Peter Mišák.

Počas Dňa otvorených dverí v sídelnej budove sme návštevníkom okrem komentovaných prehliadok ukázali niekoľko našich vzácnych kníh a rôznych dokumentov - napríklad najstaršie pergameny, rukopis slovenskej hymny z r.1844 Ponad Tatrou blýska, zatykač na J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a Ľ. Štúra z r. 1848 ale i fotografie našich spisovateľov z rodinných albumov. Milovníci starých kníh ocenili Bardejovský katechizmus – najstaršiu knihu, ktorá vyšla na území Slovenska v slovakizovanej češtine (rok 1581). Popoludnie patrilo prednáške, venovanej 80. výročiu založenia literárneho časopisu Orol Tatranský. 

Verejnosť využila príležitosť pozrieť si počas dňa otvorených dverí aj Konzervačné a digitalizačné centrum vo Vrútkach. Naši kolegovia im vysvetlili a ukázali celý proces, ktorým prejde kniha od okamihu, kedy ju vyberieme z poličky až po chvíľu, kedy si ju prečítame v našej digitálnej knižnici vo svojom mobile.

Okrem toho uvideli, ako sa odborne čistia a ošetrujú u nás knihy a dokumenty, ako im vieme vyrobiť ochranný obal na mieru. Naši šikovní reštaurátori ukázali rôzne techniky reštaurovania a starostlivosti o poškodené dokumenty rôznych typov a v digitalizácii zistili,  ako sa dokumenty odborne skenujú a spracovávajú tak, aby tie skeny boli čitateľné, vysoko kvalitné a dalo sa v nich vyhľadávať.

V piatok sme boli súčasťou historického sprievodu mestom od Kostola sv. Martina až po Memorandové námestie, kde predstavitelia SNK, mesta Martin, Matice slovenskej a vlády SR položili spomienkové vence.

Slovenská národná knižnica so svojim fondom 5,34 milióna knižničných jednotiek sa medzi európskymi knižnicami radí k stredne veľkým. Vekovo ju však radíme medzi najmladšie, pretože ako samostatná inštitúcia oficiálne vznikla 1. júla 2000, keď vstúpil do platnosti Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 o knižniciach a na jeho základe sa Slovenská národná knižnica stala samostatnou štátnou rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Myšlienky na založenie národnej knižnice Slovákov však siahajú oveľa hlbšie, a to minimálne do roku 1820, a sú úzko späté s Michalom Rešetkom. Skromnému kňazovi sa vtedy vo veľmi prostých podmienkach podarilo založiť knižnicu, ktorá mala už v čase svojho vzniku atribúty národnej knižnice - slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie.

Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice bola postavená v rokoch 1964 až 1975 patrí k dominantám mesta Martin. Je 42 m vysoká a 110 m dlhá, má 14 podlaží a jej interiér i exteriér je dodnes objektom záujmu nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov na dizajn a architektúru. Postavená bola podľa projektu architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana s použitím vtedy nových konštrukčných technológií a materiálov. Metóda zdvíhaných stropov bola v tom čase veľmi progresívna a vďaka tomu sa knižnica stala prvou budovou v Československu, ktorá bola postavená touto jedinečnou technikou. Vnútro i vonkajší areál formovali svojimi dielami významní slovenskí výtvarníci – napr. Jozef Kostka, Fraňo Štefunko, Vincent Hložník, Vladimír Kompánek, Milan Laluha či Elena Bellušová.