SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Aj napriek celosvetovej izolácii, ktorú v roku 2020 spôsobil COVID-19, Slovenská národná knižnica usporiadala zasadnutie Výkonného výboru Konferencie riaditeľov európskych národných knižníc (Conference of European National Librarians, CENL), vypracovala architektonicko - stavebný plán rekonštrukcie budovy Literárneho múzea SNK a spustila pilotnú prevádzku online digitálnej knižnice.

Slovenská národná knižnica evidovala ku koncu roka 8 788 aktívnych používateľov a 110 628 výpožičiek. Katalóg digitálnej knižnice zaznamenal napriek niekoľkomesačnému uzatvoreniu priestorov knižnice pre verejnosť a následnej obmedzenej prevádzke študovní 53 916 vstupov a 35 424 vyhľadávaní, služby Literárneho archívu SNK využilo 707 bádateľov. Pripravené príspevky z troch plánovaných vedeckých podujatí boli zverejnené v odborných zborníkoch.

„Sociálna a fyzická izolácia v dôsledku pandémie akcelerovala naše aktivity zamerané na to, aby sme sa ešte viac priblížili našim používateľom vo virtuálnom priestore. Zvýšili sme napríklad množstvo zdigitalizovaného obsahu v redizajnovanej verzii digitálnej knižnice, prostredníctvom ktorej sú ako plné texty online prístupné tisíce autorskoprávne voľných diel,“ uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK. Digitálna knižnica SNK za šesť mesiacov fungovania zaznamenala 8 273 vstupov a 25 030 vyhľadávaní. Voľné prístupy do 10 svetových komerčných databáz elektronických informačných zdrojov, ktoré SNK zabezpečila pre slovenský knižničný systém, podstatne zlepšili predovšetkým vedeckým pracovníkom a študentom podmienky práce či štúdia z domu. SNK na svojom webovom sídle zriadila podstránku, prostredníctvom ktorej ostatným slovenským knižniciam poskytovala metodické materiály, odporúčania a usmernenia súvisiace s fungovaním knižníc počas prvej vlny pandémie. „Zodpovedne sme sa zhostili úlohy kľúčového metodického centra pre ich znovuotvorenie. Z týchto našich odporúčaní vychádzalo aj usmernenie Ministerstva kultúry SR pre opätovné otvorenie knižníc v máji 2020 po vyše 70 dňoch ich zatvorenia a fungovania výlučne v online priestore,“ doplnila generálna riaditeľka SNK. Zatvorené boli aj detašované pracoviská národnej knižnice – Literárne múzeum SNK v Martine (LM SNK), Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch (SMASP) a Aponiovská knižnica v Oponiciach.

V roku 2020 SNK vypracovala projekt architektonicko-výtvarného spracovania stálej expozície slovenskej literatúry a knihy LM SNK, vrátane návrhu interiéru súvisiacich reprezentatívnych priestorov múzea. Vypracovaný bol aj architektonicko-stavebný plán rekonštrukcie budovy Literárneho múzea SNK, ktorá je ako prvá historická budova Matice slovenskej národnou kultúrnou pamiatkou.

V Literárnom múzeu SNK boli uvedené dve výstavy – prvá predstavila diplomata, politika a právnika Štefana Osuského v kontexte európskych a svetových dejín medzi dvoma svetovými vojnami. Druhá výstava, Premeny múzy alebo Ženy nového veku, predstavila významné slovenské ženy 19. a 20. storočia, ktoré menili myslenie vtedajšej spoločnosti v prospech zmeny ich postavenia. Obsah tejto výstavy sme záujemcom sprostredkovali aj prostredníctvom rovnomenného filmu.

Pri príležitosti 100. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom daroval veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike Slovenskej národnej knižnici čerešňu sakuru, ktorá predstavuje najnovší prírastok v Parku priateľstva pred sídelnou budovou. Koncom roka parčík skrášlila aj socha politika a mysliteľa M. Gándhího, ktorú indická vláda venovala Slovensku. Pri príležitosti osadenia sochy, ktorej autorom je svetoznámy indický umelec Ram V. Sutar, vydala SNK zborník príspevkov Slováci a Gándhí. „Na zhruba 200 stranách veľmi podrobne vysvetľuje vzťah Gándhího ku Slovákom ako aj ďalšie iné dôvody, prečo bola socha osadená práve v našom meste,“ objasnila K. Krištofová. Súčasťou inštalácie bola aj oprava poškodeného asfaltového chodníka vedúceho od prístupového schodiska ku soche. Vymenili sme ho za vkusnú zámkovú dlažbu a popri nej sa našiel priestor na osadenie niekoľkých kamenných lavičiek.

Popri bežných odborných knižničných činnostiach pracovali zamestnanci SNK aj na 10 vedeckovýskumných úlohách. Výsledky ukončených úloh boli zverejnené v odborných publikáciách.
Na zabezpečení udržateľnosti národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (NP DIKDA) v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) – Prioritná os 2 (PO2) sa podieľajú viaceré pracoviská SNK. V roku 2020 bolo komplexne ošetrených a pripravených na digitalizáciu 58 157 dokumentov z depozitov SNK, čo je o 13 657 dokumentov viac, ako bolo naplánované. Zdigitalizovaných bolo celkovo 56 272 objektov, čo je o 15 522 objektov viac, ako sme plánovali.
V rámci medzinárodných aktivít sa SNK stala členom prestížnej organizácie Consortium of European Research Libraries (CERL), ktorej činnosť je zameraná na uľahčenie a zefektívnenie využívania spoločného európskeho písomného kultúrneho a vedeckého dedičstva, ako aj na riešenie strategických otázok v tejto oblasti na nadnárodnej úrovni. SNK bola tiež riešiteľkou medzinárodného projektu Benchmarking knihoven za slovenské verejné knižnice.
V roku 2020 hospodárila SNK s rozpočtom vo výške 11 874 862 eur a ku koncu roka 2020 v nej pracovalo 307 zamestnancov, z ktorých bolo 215 žien.