Od prvých darcov po digitálnu knižnicu

Výstava vo foyer sídelnej budovy mapuje históriu Slovenskej národnej knižnice, jej vývoj a zbierky od 19. storočia po súčasnosť. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť minimálne do konca leta.

Prvá časť je venovaná tým, ktorí budovali v minulých storočiach fondy SNK. Bolo to množstvo drobných aj väčších darcov, ktorým záležalo na tom, aby aj Slováci mali svoju národnú knižnicu a svoje osobné knižné zbierky odovzdali „budúcej národnej knižnici“. Ako prví tak urobili Martin Hamuljak a Michal Rešetka – ich osobné knižnice tvoria jadro SNK. Rešetkovu Bibliotheku Uhro-Slowenskú odborníci označujú za prvú národnú slovenskú knižnicu a v čase rozkvetu obsahovala vyše 1 600 kníh, najmä slovacík. Hamuljakova knižná zbierka obsahuje približne 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín. A nasledovali ich ďalší.
Nezabudli sme ani na budovanie zbierok Matice slovenskej, Národného domu, knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti ani na Spolkovú Slovenskú národnú knižnicu. Jej fondy sa veľmi rýchlo rozrastali a v roku 1938 vznikla potreba postaviť novú budovu, kde by všetky zbierky našli dôstojné miesto. Návštevníci si môžu pozrieť aj Cincíkove plány novej SNK.

Druhá časť výstavy je venovaná 50. výročiu otvorenia novej budovy Slovenskej národnej knižnice na Hostihore, keď sa Slováci konečne dočkali novej budovy. V tom čase bola klenotom - moderná, vyzdobená množstvom umeleckých diel, ako máloktorá inštitúcia vo vtedajšom Československu. Táto časť výstavy je zámerne umiestnená tak, aby ju bolo vidieť hneď po vstupe do SNK.

Tretiu časť výstavy tvoria spomienky na roky nedávne – na 25 rokov samostatnej existencie. Chceli sme ukázať, že táto myšlienka sa dlho rodila a ťažko realizovala. Bol to ťažký a náročný boj s Maticou slovenskou a aj s verejnosťou, ale ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Na paneloch si môžu návštevníci pozrieť mnohé úspešné medzinárodné projekty, výstavy a ďalšie úspechy SNK, až po vybudovanie moderného konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach, kde sa napriek mnohým problémom dodnes ošetrilo a zdigitalizovalo takmer dva milióny dokumentov.

Mgr. Jana Cabadajová
autorka výstavy