SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin – Na pozadí obdivuhodného životného príbehu slovenského básnika Jána Smreka sa odvíja i príbeh moderných dejín slovenskej knižnej kultúry 1. polovice 20. storočia. Jeho nekonečný elán nepoznal prekážky a žil tak, ako to má v názve i výstava – cválajúco.  Ohromujúce dielo jednej z najvýraznejších osobností medzivojnovej literárnej generácie si do 19. októbra 2019 môžete pozrieť v Literárnom múzeu SNK.

Výstava prezentuje najmä mladosť Jána Smreka a udalosti, ktoré ho priviedli do Martina, Prahy a napokon späť na Slovensko, ale už do Bratislavy.
 
V rokoch 1925 – 1939 spolupracuje s českým nakladateľom Leopoldom Mazáčom a zastrešia spolu medzivojnovú produkciu slovenských kníh a časopisu Elán. Vedúci redaktor edície, Ján Smrek, si k výtvarnej spolupráci pozýval predovšetkým elitu: Martina Benku, Mikuláša Galandu, Štefana Bednára. Rovnako úspešne spolupracoval i s časkou karikaturistkou Ľudmilou Rambouskou, Jaroslavom Vodrážkom, Vincentom Hložníkom a ďalšími. Výstava predstavuje nielen knižnú produkciu oboch edícií, ale i originály návrhov obálok, či knižných ilustrácií k vybraným titulom.
 

„Ďalšou tematickou líniou výstavy sú zdigitalizované obsahy vybraných ročníkov výnimočného mesačníka pre literatúru a umenie vydávaného Mazáčom v Prahe a neskôr Smrekom v Bratislave,“ hovorí kurátorka výstavy, Jarmila Kováčová. Dodala, že výstavu dopĺňajú aj originály typografického a ilustrátorského umenia Martina Benku, Mikuláša Galandu a karikaturistky Ľudmily Rambouskej, ktorí časopis napĺňali. Literárne a žurnalistické schopnosti Jána Smreka dokumentujú na výstave pozoruhodné úvodníky, uverejňované v časopise Elán.
 

Druhé, obdobie, ktoré výstava mapuje, je návrat Jána Smreka v roku 1939 do Bratislavy. „Symbolicky so zánikom ČSR bola prerušená aj vzájomná a činorodá spolupráca s Leopoldom Mazáčom,“ zhodnotila J. Kováčová. Ďalšou aktivitou Jána Smreka bol časopis Elán vydávaný na Slovensku až do roku 1947.
 Prezentovaný výber originálnych artefaktov a dokumentov pochádza z pracovísk Slovenskej národnej knižnice. Výstavu dotvárajú svojimi exponátmi aj Turčianska galéria a Slovenské múzeum etnografické – Múzeum Martina Benku.

Autorská koncepcia a kurátorka výstavy: PhDr. Jarmila Kováčová
Architektonicko - grafické riešenie a realizácia výstavy: akad. architekti Peter Masár a Dušan Veverka