SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Turčiansky sv. Martin sa v stredu, 30. októbra 1918, prebudil do ponurného jesenného dňa. Už od včera tu vládol ruch. Do mesta sa začali schádzať intelektuáli a národovci z celého Slovenska, aby založili Slovenskú národnú radu. Napokon ju nielen založili, ale aj potvrdili rozhodnutie Slovákov, ísť do štátneho zväzku s Čechmi.

Hoci bolo zasadnutie Slovenskej národnej strany oficiálne orgánmi povolené, maďarská vláda sem aj tak poslala 15. honvédsky brachiálny prápor z Trenčína, aby pomohol Slovákom „rozhodnúť sa", či v Rakúsko – Uhorsku zotrvajú, alebo pôjdu vlastnou cestou. Slováci však ich pomoc už nepotrebovali, zvolili si „účasť na utvorení samostatného štátu".

Quo vadis?

Zasadnutia sa napokon zúčastnili aj zástupcovia iných strán. Popoludní prijali Deklaráciu slovenského národa (tzv. Martinskú deklaráciu), ktorou sa Slováci prihlásili k novej republike. Krátko približne 17. hodine už z budovy banky Tatra odchádzali prví účastníci. Medzi nimi vyšiel aj Dr. Halaša a zamieril do redakcie Národných novín, aby znenie deklarácie a informácie o priebehu podujatia, mohli vyjsť vo vydaní 31. 10. 1918.

Nebol však sám, kto sa ponáhľal z banky preč. Čerstvo zvolený predseda Slovenskej národnej rady, Matúš Dula, mal tiež naponáhlo (priamo úmerne svojim 72 rokom). Obliekol si zimník, veď vonku podchvíľou mrholilo, slnko takmer nevykuklo a teplomer sa vyšplhal len pár dielikov nad nulu. Do mesta sa vkrádala aj zima. V hlave mu vírilo mnoho myšlienok. Ponáhľal sa na poštu, aby „toto rozhodnutí oznámil do Prahy pamätným telegramem" (z knihy Matúš Dula, okolo r. 1937; SC24199). Pošta v tom čase sídlila v budove I. budovy Matice slovenskej. Mal šťastie a presne o 5.35 popoludní, pod číslom 761 35/2 odišiel z pošty telegram tohto znenia:

Takéto celistvosti so skautskou známkou a príslušnými pečiatkami skutočne doručené kuriérnou poštou majú v súčasnosti značnú hodnotu. (Literárny archív SNK, sig. J 2743)

Bodka, čiarka?

Akou trasou sa dostal do Prahy, ani s akým prístrojom vtedy pracovali na martinskej pošte, sa nám už s určitosťou asi nepodarí zistiť. Odborníci zvažujú dialnopis alebo tzv. Hughesov prvý tlačiaci telegrafný prístroj, ktorý zaviedli do prevádzky aj v monarchii v roku 1868. Text už nemusel ísť v bodkách a čiarkach a na papierový pásik tlačil rovno text. „Váš telegram má na blankete nalepené prúžky s textom, mohol byť poslaný aj takýmto typom telegrafného prístroja," vysvetlil Leo Lichvár, odborný kurátor slovenského Poštového múzea.

Tieto typy prístrojov sa v roku 1918 – 1920 najčastejšie používali na slovenských poštách. (Zdroj: Slovenské technické múzeum Košice)

Ako sa telegram o prihlásení sa Slovákov k novovzniknutému štátu okľukou dostal takmer až na miesto, z ktorého z Martina pred 100 rokmi odišiel, sa dozviete na adrese http://dikda.eu/pribeh-dokumentu-po-stopach-telegramu/

Mgr. Katarína Štefanides Mažáriová
hovorkyňa SNK