SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Alebo ako sa „rosnička" z Brodzian stala priekopníkom agrometeorológie v Uhorsku
Meno baróna Gregora Friesenhofa nepatrí na Slovensku medzi tie najznámejšie. No stačí ho spomenúť v Ponitrí, dedinkách Nedanovce, Krásno či Brodzany, alebo sa naň opýtať meteorológov – a sme doma. Svetový deň meteorológie je tým najvhodnejším dňom na to, aby Slovenská národná knižnica predstavila túto osobnosť.

Práve jeho zásluhou sa Uhorsko mohlo pýšiť prvým agrometeorologickým observatóriom v celej Európe. Barón Friesenhof ním chcel pomôcť domácim poľnohospodárom, zápasiacim s vrtochmi počasia i nevzdelanosťou. 

Kto bol barón Friesenhof?

Rodený Petrohradčan sa narodil v roku 1840 rakúskemu diplomatovi Gustávovi Friesenhofovi a ruskej šľachtičnej Natálii I. Zagriašskej, ktorá bola sesternicou manželky Alexandra S. Puškina. Diplomat ešte počas synovho detstva kúpil kaštieľ v Brodzanoch. Rodina ho používala ako letné sídlo. Dnes v ňom sídli Slovanské múzeum pomenované práve po A. S. Puškinovi, v pôsobnosti Slovenskej národnej knižnice, kde sa o živote rodín Friesenhofovcov a Oldenburgovcov, spriaznených s ruským spisovateľom, dozvedáme viac.

Kaštieľ rodiny Friesenhof v Brodzanoch, dnes Slovanské múzeum A. S. Puškina a mladý 24 ročný Gregor Friesenhof v roku 1864 na začiatku svojej profesionálnej kariéry. (Zdroj: LA SNK, sign. SF 30/1)

Už deväťročnému Gregorovi však zomrela matka a otec sa oženil druhýkrát. Nešiel pritom ďaleko od rodinného kruhu. Za manželku si vyhliadol spisovateľovu švagrinú – Alexandru N. Gončarovovú, s ktorou sa v Brodzanoch natrvalo usadil. Dvanásťročný mladý Griša, ako Gregora v detstve nazývali, získal náhradnú matku, no nezískal vrúcnu materinskú lásku, čo azda viedlo k zvláštnostiam jeho povahy. Ovplyvniť to mohlo tiež narodenie nevlastnej sestry Natálie.

Barónsky čudák s vlastným životom, čo miloval Slovákov

Od príslušníka vyššej spoločnosti sa očakávalo noblesné správanie a zjavná príslušnosť k svojmu stavu. Už mladý Gregor Friesenhof nezapadal do žiadnych tabuliek a jasne si určil svoje smerovanie. Namiesto večierkov a zábaviek holdoval prírodovedným odborom a, doslovne, rýpaniu sa v zemi. Skúmal pôdu, poveternostné vplyvy na pestovanie plodín, zlepšovanie obrábania pôdy, čo neskôr aplikoval do svojej praxe. Výrazne mu k tomu pomohlo štúdium na Hospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári. Keď zavádzal na svojom vlastnom hospodárstve vyskúmané novoty, miestni gazdovia ho považovali za podivína. Trvalo to síce dlho, no zmenili svoj názor.

Prečo sa dozviete na adrese: http://dikda.eu/gregor-friesenhof-hlasi-spravy-o-pocasi/, kde sa môžete začítať aj do novátorských článkov baróna Friesenhofa. 

Súčasťou barónovej pracovne v kaštieli je aj jeden z jeho meracích prístrojov. (Zdroj: SNK)

Mgr. Zuzana Stančíková, PhD. 
manažér pre styk s verejnosťou