SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, SNK, 10. januára 2017 – Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy udelil 9. januára 2017 prezident SR Andrej Kiska aj riaditeľovi Odboru správy a výskumu pôvodných prameňov SNK, doc. Augustínovi Maťovčíkovi. Vysoké štátne občianske vyznamenanie získal za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti biografie a bibliografie.

Doc. A. Maťovčík, ktorý sa v roku 2017 dožíva významného životného jubilea (80 rokov), so štátnym vyznamenaním (Pribinov kríž II. triedy) za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti biografie a bibliografie

Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy získala aj herečka Zita Furková za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a divadelného umenia, Daniela Šilanová in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti publicistiky a divadelného umenia, Ladislav Kováč za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti výchovy a vzdelávania, Ilona Németh za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti výtvarného umenia, Mária Maciková za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti poľnohospodárstva a vinárstva.

Podnet na udelenie štátneho vyznamenania podala Slovenská národná knižnica.

Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc. sa narodil 19. 8. 1937 v Breze, kde v r. 1943 – 48 navštevoval ľudovú školu. V rokoch 1948 – 52 navštevoval strednú školu v Dunajskej Strede, Šamoríne a Lokci a v rokoch 1952 – 53 gymnázium v Trstenej. V rokoch 1953 – 55 dokončil jedenásťročnú strednú školu s maturitou v Námestove. Na vysokej škole pedagogickej v Bratislave študoval v rokoch 1955 – 59 slovenský jazyk – dejepis.

Od r. 1959 pôsobil ako odborný a potom vedecký pracovník v Matici slovenskej v Martine, vedúci Literárneho archívu. V rokoch 1967 – 68 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. V roku 1969 založil Biografický ústav Matice slovenskej v Martine, avšak už o rok neskôr, v období normalizácie, bol odvolaný z funkcie. Opätovným vedením Biografického ústavu bol poverený až v roku 1988, od roku 2000 bol riaditeľ Národného biografického ústavu. Od roku 2012 pôsobí ako riaditeľ Odboru správy a výskum pôvodných prameňov Slovenskej národnej knižnice v Martine.

V rokoch 2000 – 2004 externe prednášal dejiny knižnej kultúry na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, od 2003 biografistiku na Žilinskej univerzite v Žiline.

V literárnohistorickom výskume, publikačnej a edičnej činnosti sa venuje problematike slovenského národného obrodenia a spracovaniu biografií spisovateľov a národných dejateľov 19. a 20. storočia. Práce doc. A. Maťovčíka sú dostupné v online katalógu SNK: 

Po knižnej monografii Vavrinec Čaplovič a osudy jeho knižnice (1962) pripravil na vydanie Listy P. J. Šafárika Martinovi Hamuljakovi (1965) a Listy Martina Hamuljaka 1 – 2 (1969, 1989). Záujem o túto osobnosť slovenského národného obrodenia zavŕšil monografiou Martin Hamuljak (1971). V rokoch, keď mu normalizačná moc neumožnila publikovať, vydal pod cudzími menami monografie Ján Kollár – Legenda o veľkom Slovanovi (1974), Albert Škarvan – Život je zápas (1977) a Štefan Krčméry – Slovo čisté (1979). V biograficky orientovaných monografiách z 80. rokov, ktoré vydal pod vlastným menom, priblížil osobnosť a dielo Jána Hollého (Pevec vekov dávnych, 1984), Ľuda Ondrejova (Číry a čistý rozprávač, 1986) a P. O. Hviezdoslava (Herold svitajúcich časov, 1988). Výsledkom systematického záujmu o životné osudy a tvorbu J. C. Hronského je biograficko-dokumentárna kniha Životná dráma (1995), monografia Jozef Cíger Hronský (2003) a knižka Zažíhanie svetiel (1996). Autor knižnej práce Jaroslav Hašek na Slovensku (1983), zostavovateľ viacerých knižných publikácií a zborníkov (Literárny archív, Biografické štúdie a i.), personálnych bibliografií (V. Mináč, M. Válek, A. S. Puškin a i.), autor početných štúdií a editor textov k dejinám slovenskej literatúry 19. a 20. storočia. Naposledy vydal Kalendárium života a diela Ľudovíta Štúra (2014). Venuje sa regionálnemu výskumu rodnej Oravy, vydal Poklady dejín a kultúry Oravy (2011, aj v nemčine, angličtine a ruštine), Biografický slovník dejateľov Oravy (2010) a i. Manažér projektu Slovenského biografického slovníka 1 – 6 (1986 – 1994) a Biografického lexikónu Slovenska 1 – 5 (2002 – 2013), zostavovateľ Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia (2001, 2008), spoluautor Lexikónu osobností mesta Martin (2006) a metodickej práce Biografistika (2005).

K jubileu i štátnemu vyznamenaniu srdečne a úprimne Vám gratulujeme!!!