SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 19. mája 2017 - Čo budú archivári uchovávať v súvislosti s našou generáciou - mejly, messengerové konverzácie či odkazy cez sociálne siete? Budú naši pravnuci poznať rukopisy dnešných spisovateľov? V 19. storočí bola táto práca veľmi váženou, ale aká je pozícia archivára dnes? Aj na túto otázku vám zodpovedia účastníci XXI. Archívnych dní, ktorých spoluorganizátorom je Slovenská národná knižnica (SNK). Konferencia sa uskutoční v dňoch 23. až 25. mája 2017 v priestoroch SNK.

Nadarchív versus realita

Archivári majú pri spracovávaní osobných fondov významných osobností nemalé problémy a ich dielo sa nachádza roztrúsené v niekoľkých typoch archívov. Môže im pomôcť technika a technológia 21. storočia – virtuálna realita? „V dobe virtuálnej reality by malo byť samozrejmosťou pospájanie dokumentov uložených v odlišných archívoch do jednej virtuálnej databázy, ku ktorej by mala existovať príslušná „nadarchívna" pomôcka – inventár, prípadne katalóg," zdôrazní vo svojej prednáške Veronika Nováková zo Štátneho archívu v Nitre.

Čo sa skrýva v pozostalostiach slávnych?

Aké zaujímavé osobnosti ukrývajú depozity Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice rozoberie vo svojom príspevku Karin Šišmišová zo SNK. Poukáže na špecifiká predarchívnej starostlivosti o osobné fondy a rôzne spôsoby ich získavania. Priblíži skúsenosti SNK so spracovávaním dokumentov a mnohostranným využitím informácií v osobných fondoch.

Ostanú po nás mejly v počítači

Jana Gubášová Baherníková a Ladislav Jurányi z Ústredného archívu SAV v Bratislave budú polemizovať nad vedeckou hodnotou súkromných listov v osobných fondoch. S využitím príkladov z Ústredného archívu SAV poukážu na obsah a unikátne informácie, aké nám môžu poskytnúť jedine osobné listy. Nosnou časťou príspevku budú aj úvahy o celkovej existencii listov po roku 2000, kedy sa komunikácia pretransformovala na e-mail a iné formy elektronickej komunikácie. Z toho vyplýva otázka, akými spôsobmi a či vôbec majú archivári získavať takéto dokumenty do trvalej úschovy ako súčasť osobných fondov.

Staré vojenské knižky fascinujú

Milena Balcová a Peter Kralčák z Vojenského historického archívu (VHA) v Bratislave rozoberú v príspevku význam osobných dokladov vojakov základnej služby a poddôstojníkov narodených v rokoch 1911 – 1920. Tieto sa totiž zakladali brancom pri odvode na vojenskú prezenčnú službu a okrem osobných identifikačných údajov sa do nich postupne vpisovali informácie o zdravotnom stave a ich pôsobení v rámci vojenskej služby, prípadné zranenia, vyznamenania, tresty a podobne. Tieto informácie sú žiadané nielen vojenskými a civilnými orgánmi, inštitúciami ale aj civilnou verejnosťou, laikmi, historikmi, študentmi, ktorí skúmajú vojenské dejiny. VHA z dôvodov zachovania kultúrneho dedičstva a ľahšieho sprístupnenia informácií verejnosti pristúpil na digitalizáciu týchto archívnych dokumentov.

O čom si archivár písal s Listzom?

Je nám takmer nepredstaviteľné, že by mestský archivár bol rešpektovanou a váženou osobou spoločnosti tak, ako tomu bolo koncom 19. storočia. Od roku 1879, keď bola systemizovaná pozícia „mestského archivára" v Prešporku, až po rok 1945, boli mestskí archivári rešpektovanými odborníkmi. Prvým inštitucionalizovaným mestským archivárom sa stal Ján Nepomuk Batka, ktorý túto funkciu zastával od roku 1879 až do svojej smrti v roku 1917. Práve jeho životu, vplyvu na kultúrny život a pozostalosti sa venuje v príspevku Tina Tvrdoňová z Archívu mesta Bratislava. O čom si písal s rodinným priateľom Franczom Listom a dirigentom Hansom Richterom?

Miloval aj inú?

Zamyslenie nad tým, či sa samotný Andrej Sládkovič, tvorca najdlhšej milostnej básne na svete, Marína, sám ocitol v epicentre lásky, to sa dozvieme od Igora Brossmanna z neziskovej organizácie Marína a Sládkovič z Banskej Štiavnice.

Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK