Ľudovít Štúr
Rukopisy a fotodokumenty Ľudovíta Štúra z fondov SNK
Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, bol rok 2015 vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra.
Slovenská národná knižnica v rámci tohto roka pripomínala život a dielo spisovateľa, jazykovedca, publicistu, učiteľa, politika Ľudovíta Štúra cez dokumenty, ktoré sa k jeho osobnosti viažu vo fondoch Literárneho archívu a Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice, a ktoré boli po procese digitalizácie sprístupnené širokej verejnosti.
Pozrite sa aj Vy na zdigitalizované dokumenty Ľudovíta Štúra vo fondoch SNK
Rukopisy básnika, učiteľa, politika a novinára
Rukopisný osobný fond Ľudovíta Štúra je rôznorodý, obsahuje 452 jednotiek korešpondencie, prác, dokumentárneho materiálu a tlačí, pričom Ľudovít Štúr je ich autorom alebo hlavnou témou. Osobný fond (signatúry M 101 a 26) rukopisného materiálu pochádza najmä zo zbierok Archívu Slovenského národného múzea a Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Dokumenty, ktorých fyzický stav si to vyžadoval, sú zreštaurované, uložené v obaloch z chemicky stáleho papiera a z dôvodu ochrany z nich boli vyhotovené mikrofilmové kópie.
Výber Štúrových rukopisov bol vytvorený z osobného fondu Ľudovíta Štúra, z osobných fondov Martina Hamuljaka, Jaroslava Vlčka, Gustáva Zechentera, Petra Makovického, Hroboňovcov, Alberta Pražáka, Hodžovcov, Jána Zemana, Jozefa Miloslava Hurbana a korporatívneho fondu Spoločnosti československej, v rámci ktorých boli získané ďalšie originálne dokumenty súvisiace s Ľudovítom Štúrom. Pri výbere dokumentov boli uprednostnené autografy Ľudovíta Štúra, dokumenty písané cudzou rukou, ale so Štúrovým podpisom (ide o korešpondenciu, ktorú Štúr pre časovú zaneprázdnenosť diktoval a vlastnou rukou sa len podpísal, prípadne dopísal adresáta a postskriptum) a niektoré dokumenty priamo súvisiace s jeho osobou. Dokumenty zahŕňajú obdobie rokov 1829 až 1855, pričom väčšia časť rukopisov dokumentuje obdobie rokov 1848 – 1849. Časové rozpätie umožňuje pohľad na vývoj Štúrovej osobnosti ako redaktora, novinára, politika, básnika, pedagóga.
Okrem tematickej pestrosti a teda širokej obsahovej hodnoty, sú dokumenty zdrojom informácií o súkromí, miestach pobytu a jazykovej zdatnosti Ľudovíta Štúra. Výber pozostáva z 244 listov písaných rôznym adresátom, pričom v prípade korešpondencie politickým predstaviteľom ide vlastne o memorandá, či pamätné spisy. Z 33 prác sú najpočetnejšie básne (28), výber uzatvára 17 dokumentov a 4 tlače. Vzhľadom na to, že všetky listy nie sú podpísané Ľudovítom Štúrom, najlepšou pomôckou pri identifikácii listov zostáva 3-zväzkové dielo Jozefa Ambruša Listy Ľudovíta Štúra (1954, 1956 a 1960, Vydavateľstvo SAV), ktoré obsahuje podrobné poznámky a komentáre k listom. Jeho bádateľskú prácu s originálmi pripomína číselné označenie niektorých listov.
Medzi vzácne Štúrove autografy, ktoré neboli zaradené do výberu, patria práce Starý a nový věk Slováků z roku 1841, Szlávok sérelmei ś panaszai (Sťažnosti na krivdy Slovákov), Statistik der europeischen Staaten, Přednášenj historická (originálny zväzok prednášok Ľ. Štúra, ktoré sa väčšinou zachovali len v odpisoch a zápisoch študentov). V odpisoch sa zachovali Štúrove práce Das Slawenthum und Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti), O národních povesťach a piesňach plemien Slovanských, odpisy a zápisy Štúrových prednášok z pera jeho žiakov, báseň Selanka (odpis M. Godru), eposy Matúš z Trenčína, Svatoboj (odpis J. J. Meiera), Philosophie řeči Indo-evropegských (odpis A. Sládkoviča). Rukopisný materiál dopĺňajú autori (Július Botto, J. M. Hurban, Václav Pok-Poděbradský, Ján Štúr, Rudolf Zaťovič a i), ktorí nám prostredníctvom svojich prác približujú osobnosť Ľudovíta Štúra.
Fotodokumenty z dôb, keď fotografia vznikala a obrázky so Štúrom späté
Zbierky Literárneho archívu SNK obsahujú okrem rukopisného materiálu Ľudovíta Štúra aj fotografie súvisiace s jeho osobou a životom, ktorých je približne 375.
Výber fotodokumentačného materiálu (54 fotografií) sa zameriava na:
- reprodukcie výtvarne stvárnených portrétov Ľ. Štúra od viacerých významných výtvarníkov,
- fotografie pamätných domov (rodný dom v Uhrovci a budovy úzko späté s jeho životom),
- fotografie z národnobuditeľskej a kultúrno-organizačnej činnosti (najmä vzácna dagerotypia Slovenského vyslanectva z roku 1849 a litografia Českoslovanských výtečníkov),
- ale aj fotografie náhrobného pomníka, pamätných tabúľ a pamätných pomníkov, odhalených na Slovensku i fotografie Pamätnej izby Ľudovíta Štúra v Modre,
- nechýbajú ani zábery zo spomienkových podujatí uskutočnených v Prahe, Modre, Bratislave a Uhrovci.