Skočiť na obsah

  Kontakty  Mapa stránok   RSS   Spýtajte sa knižnice   FAQ   rss

    

2011

2007-2010  |  2011  |  2012  |  2013  |  2014

ZÁstupcovia brodzian a múzea na konferencii puŠkinológov v estónsku

Článok, ktorý bol publikovaný v Tempe - týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou č. 49-50/19.12.2011

Reformácia znamená dať novú formu

Pôsobivé zvuky hymny Evanjelickej cirkvi a. v. Hrad prepevný je Pán Boh náš otvorili záverečné 25. tohtoročné diskusné stretnutie Filozofickej kaviarne Nadácie POLIS.
Tentoraz na tému reformácia. Doba spred päťsto rokov, osobnosť Martina Luthera, strastiplná cesta jedného dokumentu - o tom všetkom sa mohli prítomní dozvedieť a diskutovať. Hosťami podujatia boli bibliograf Miloš Kovačka, teológ a historik Michal Valčo, katolícky kňaz Juraj Bohyník a evanjelický farár Marián Kaňuch. Debatu moderoval Tibor Máhrik. Proti lacným riešeniam Marián Kaňuch preniesol prítomných slovom i obrazom do 16. storočia. „Luther bol veľmi poctivý vo svojej zbožnosti – túžil po milostivom Bohu, no pred jeho očami bol Boh, ktorí hrozí. Nesmierne zápasil o prijatie a milosti božej sa mu dostalo práve pri štúdiu písma, otočilo to celý jeho život,“ vysvetľuje M. Kaňuch. Situáciu stredoveku 14. - 15. storočia priblížil Michal Valčo: „Kresťanstvo sa dostalo do stavu, kedy previazanosť cirkevnej moci so štátnou spôsobovala v spoločnosti veľké problémy. Tí, ktorí mali byť pastiermi duší, zneužívali svoje postavenie na strašenie a vydieranie. Hriešnikom potom ponúkali škálu pomôcok, ako sa vyhnúť trestu. Známe boli odpustky – zaplať si, to je tvoj prejav zbožnosti a sú ti odpustené hriechy. Luther protestoval proti zneužívaniu svedomia ľudí a ponúkaniu takéhoto lacného riešenia.“ Nezvládnutá úloha Katolícky kňaz Juraj Bohyník vníma Martina Luthera ako úžasného mysliteľa. „Jedna vec je však teologické myslenie a druhá sú mocenské štruktúry, ktoré sa v tom čase vybudovali v cirkvi. Myslel si, že keď bude poctivo teologicky myslieť a snažiť sa hľadať nový prístup k evanjeliu, že to bude veľmi dobré. No v tom čase to bolo všetko mocensky zneužité. Jeho tézy vtedajšiu mocenskú štruktúru cirkvi veľmi postihli. A v tom bol problém aj ďalšieho vývoja reformácie. Podľa mňa Luther ani pochopený nebol. Nakoniec bol veľmi sklamaný z roľníckych vojen a násilia, ktoré nasledovalo. Reformácia znamená dať novú formu. Evanjelium bol obsah a stará forma ho pokrútila tak, že ho už ani nebolo vidno. Katolícka cirkev by sa nedostala tam, kde je dnes, keby nebolo Luthera. Reformácia je však nezvládnutá úloha, ktorú sa nám za päťsto rokov nepodarilo vyriešiť - zo strany katolíckej cirkvi aj zo strany druhého tábora.“ Juraj Bohyník. Zvláštny objav Vzápätí sa rozprávanie vrátilo späť do Žiliny. V marci 1610 sa tu uskutočnila Žilinská synoda, ktorá vošla do dejín ako zakladajúca synoda evanjelickej cirkvi na Slovensku. V Slovenskej národnej knižnici v Martine sa medzi nespracovanými dokumentmi našla úplnou náhodou vzácna listina - Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody. „V SNK bola asi 50 rokov, predtým niekoľko storočí na neznámych miestach a predtým v knižnici palatína Juraja Thurzu, jedného zo zakladateľov synody. Ako veno ju dostala jeho dcéra Helena. Listina sa zjavila poldruha roka pred jubileom a knižne vyšla v deň, keď sa začali žilinské slávnosti,“ doplnil Miloš Kovačka. Opovážiť sa dúfať Podľa moderátora sa musia kresťania spájať a spolupracovať v záujme veľkého poverenia, ktoré dostali od Krista. „Ja na ekumenizmus vôbec neverím. Vlastne nikto ho nechce. Už sa vzájomne nezabíjame – to sme dosiahli. Vo Švajčiarsku to bolo tak, že najhrubšie roboty na gazdovstve sa robili na Veľký piatok, najväčší sviatok evanjelikov. Na Božie telo, keď sa išlo s monštranciou, tak zas protestanti prášili koberce z okien. Toto si už nerobíme. Ale myslím si, že cirkvi nemajú spoločný cieľ, alebo ho ešte neobjavili. Asi nám je ešte priveľmi dobre,“ vyjadril svoju skepsu Juraj Bohyník. „Skepsa je naozaj do istej miery namieste, predsa však si myslím, že ako kresťania sa musíme opovážiť dúfať v nanovo realizovanú jednotu Cirkvi. Nanovo si tento ideál stavať pred oči a modliť sa za to, lebo Ježiš sa zato modlil.“ uzatvoril Michal Valčo.

nedeľa 18. 12. 2011 9:30 | Beáta Jarošová
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://zilina.sme.sk/c/6186323/reformacia-znamena-dat-novu-formu.html

 

Slovenská národná knižnica rozšírila svoje služby

SNK vyšla v ústrety čitateľskej i širšej kultúrnej verejnosti predĺžením služieb svojho informačno-vedeckého centra.
V súčasnosti je už toto centrum otvorené denne od 9.00 do 22.00 h, a to aj v sobotu a nedeľu.
Informačno-vedecké centrum, ktoré sa nachádza vo vestibule SNK na Hostihore, poskytuje rešeršné služby z elektronických informačných zdrojov, konzultačné a poradenské služby, vzdialený prístup k elektronickým informačným zdrojom.
Používatelia tu získajú informácie užitočné pre podnikanie, ako aj najaktuálnejšie vedecké, technické, patentové, ekonomické, marketingové a ďalšie informácie zo špecializovaných elektronických informačných zdrojov a ďalších databáz. V bezprostrednej blízkosti centra je kaviareň Tiráž, v ktorej si návštevníci môžu (okrem iného) počas celého dňa prečítať aj voľne prístupnú literatúru.

pondelok 28. 11. 2011 11:06 | Darina Janovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6156407/slovenska-narodna-kniznica-rozsirila-svoje-sluzby.html

Pavol Socháň pomohol mnohým obciam zvečniť časť vzácnej histórie

Často navštevoval liptovské aj turčianske dediny, fotografoval vidiečanov pri práci, v sviatočných krojoch, sediacich na priedomí. Pavol Socháň.
Na fotografiách zachytil cenné kusy liptovskej histórie. Verne a citlivo zvečnil život obyčajných ľudí aj významných osobností, ktorí hrdo stáli pred jeho objektívom. Z týchto potuliek vzniklo veľa fotografií a pohľadníc, ktoré si obce dnes hrdo zaradili do svojich kroník. No Socháň nezaostroval len na vidiek, pozornosť venoval aj neľahkému životu vysťahovalcov v Amerike. Aj o tom je svetová výstava, ktorá predstavuje Pavla Socháňa a turné odštartovala práve v Lipovskom Mikuláši. Svetová výstava má za sebou premiéru Prvý slovenský dokumentarista Pavol Socháň sa narodil pred 150 rokmi v Liptovskom Mikuláši vo Vrbici a zomrel pred 70-timi rokmi v Bratislave.
Pri tejto príležitosti pripravila Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) v - spolupráci so Slovenským národným múzeom medzinárodný slovensko-anglický výstavný projekt, reflektujúci životný príbeh a mnohorozmerné dielo tejto pozoruhodnej osobnosti našej kultúry. Výstava s príznačným názvom Lyrik národopisnej fotografie má za sebou svetovú premiéru v priestoroch Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a potrvá do 23. novembra.
Dominantnú časť expozície tvoria unikátne fotografie z konca 19. a prvých dvoch desaťročí 20. storočia. Bohatá a vzácna zbierka slovenskej kultúry Na fotografiách zdokumentoval Socháň vtedajšiu slovenskú krajinu, podoby života, mestá a dediny, významné osobnosti vtedajšieho kultúrneho a spoločenského života. Osobitne sa treba zmieniť o reflexiách krajanského života v Amerike. Nebudú chýbať ani ukážky Socháňovej zberateľskej činnosti, kresby, maľby, rukopisné materiály, vecné predmety a iné vzácne artefakty. Život a dielo Pavla Socháňa sú neodmysliteľne spojené s Liptovským Mikulášom, Martinom, Bratislavou, Prahou, Mníchovom, New Yorkom a Pittsburghom.
Všade tam sa výstavný projekt Pavol Socháň - lyrik národopisnej fotografie v rokoch 2012 až 2013 postupne predstaví. Pavol Socháň pomohol mnohým liptovským obciam zvečniť časť vzácnej minulosti. Vďaka nim dnes vedia, ako sa obliekali ich predkovia, vyzerala rodná krajina pred sto rokmi. Možno aj vy uvidíte v jeho fotografiách miesta, ktoré dôverne poznáte, len dnes vyzerajú trocha inak.
sobota 12. 11. 2011 10:10 
Hilda Síbertová © 2011 Petit Press
http://liptov.sme.sk/c/6136357/pavol-sochan-pomohol-mnohym-obciam-zvecnit-cast-vzacnej-historie.html

Lyrik slovenského vidieka

Často navštevoval liptovské aj turčianske dediny, fotil vidiečanov pri práci, v sviatočných krojoch, sediacich na priedomí.
Na fotografiách zachytil cenné kusy liptovskej histórie. Verne a citlivo zvečnil život obyčajných ľudí aj významných osobností, ktorí hrdo stáli pred jeho objektívom. Z týchto potuliek vzniklo veľa fotografií a pohľadníc, ktoré si obce dnes hrdo zaradili do svojich kroník. No Socháň nezaostroval len na vidiek, pozornosť venoval aj neľahkému životu vysťahovalcov v Amerike. Aj o tom je svetová výstava, ktorá predstavuje Pavla Socháňa a turné odštartovala práve v Lipovskom Mikuláši. Svetová výstava má za sebou premiéru Prvý slovenský dokumentarista Pavol Socháň sa narodil pred 150 rokmi v Liptovskom Mikuláši vo Vrbici a zomrel pred 70-timi rokmi v Bratislave. Pri tejto príležitosti pripravila Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) v spolupráci so Slovenským národným múzeom medzinárodný slovensko-anglický výstavný projekt, reflektujúci životný príbeh a mnohorozmerné dielo tejto pozoruhodnej osobnosti našej kultúry. Výstava s príznačným názvom Lyrik národopisnej fotografie má za sebou svetovú premiéru v priestoroch Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a potrvá do 23. novembra.
Dominantnú časť expozície tvoria unikátne fotografie z konca 19. a prvých dvoch desaťročí 20. storočia. Bohatá a vzácna zbierka slovenskej kultúry Na fotografiách zdokumentoval Socháň vtedajšiu slovenskú krajinu, podoby života, mestá a dediny, významné osobnosti vtedajšieho kultúrneho a spoločenského života. Osobitne sa treba zmieniť o reflexiách krajanského života v Amerike. Nebudú, prirodzene, chýbať ani ukážky Socháňovej zberateľskej činnosti, kresby, maľby, rukopisné materiály, vecné predmety a iné vzácne artefakty. Život a dielo Pavla Socháňa sú neodmysliteľne spojené s Liptovským Mikulášom, Martinom, Bratislavou, Prahou, Mníchovom, New Yorkom a Pittsburghom. Všade tam sa výstavný projekt Pavol Socháň - lyrik národopisnej fotografie v rokoch 2012 - 2013 postupne predstaví. Pavol Socháň dopomohol mnohým liptovským obciam zvečniť časť vzácnej minulosti. Vďaka nim dnes vedia, ako sa obliekali ich predkovia, vyzerala rodná krajina pred sto rokmi. Možno aj vy uvidíte v jeho fotografiách miesta, ktoré dôverne poznáte, len dnes vyzerajú trocha inak.

piatok 4. 11. 2011 14:19 | Hilda Síbertová
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://liptov.sme.sk/c/6123854/lyrik-slovenskeho-vidieka.html

 

RoDÍ sa národná digitálna knižnica

Rozhovor s GR SNK prof. Dušanm Katuščákom (pdf)

Knižná revue, č. 22

Pamiatku slovenských dejateľov si uctili na Národnom cintoríne

Pamiatku slovenských dejateľov si uctili na Národnom cintoríne Pamiatku slovenských dejateľov pochovaných na Národnom cintoríne v Martine si dnes pri príležitosti Pamiatky zosnulých uctili predstavitelia mesta Martin, Matice slovenskej (MS), Slovenskej národnej knižnice (SNK) a cirkví.
Zástupcovia jednotlivých inštitúcii položili vence a zapálili kahance pri ústrednom pamätníku, sviečky zapálili aj na hroboch viacerých významných osobností. Na Národnom cintoríne je pochovaných viac ako 360 významných slovenských osobností, národných buditeľov, predstaviteľov národných spolkov, spisovateľov, novinárov, výtvarných umelcov, ale aj múzejníkov, vedcov či podnikateľov. Je medzi nimi napríklad jeden zo zakladateľov MS Karol Kuzmány, básnici Janko Kráľ a Ján Smrek, zakladateľ slovenského múzejníctva Andrej Kmeť, spisovateľ František Hečko, herečka Hana Meličková, maliar Martin Benka a mnohí ďalší, uviedol Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea SNK, ktoré spravuje aj Národný cintorín. Najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie je na cintoríne pochovaných v závere 19. a začiatkom 20. storočia, viacerých ale pochovali mnoho rokov po ich smrti. Napríklad slovenského politika Milana Hodžu či spisovateľa a výtvarníka, predvojnového správcu MS Jozefa Cígera Hronského. Obaja zomreli v emigrácii, ale po roku 1989 ich, tak ako si to za života želali, exhumovali a opätovne pochovali v Martine. Cintorín založili koncom 18. storočia, pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku v ňom našli postupne mnohí národovci a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 ho vyhlásili za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku.

piatok 28. 10. 2011 17:52 | Copyright © TASR 2011 © 2011 Petit Press.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6117933/pamiatku-slovenskych-dejatelov-si-uctili-na-narodnom-cintorine.html

Pavol Socháň vo svetovej premiére

Vo svetovej premiére zavítajú 26. októbra 2011 do Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši unikátne fotografie liptovskomikulášskeho rodáka Pavla Socháňa.
Následne poputujú aj do Mníchova, New Yorku či Pittsburghu.
Pavol Socháň (6.6.1862 Vrbica – 26.1.1941 Bratislava) bol uznávaným slovenským fotografom, etnografom, maliarom, publicistom a spisovateľom.
V roku 2011 si pripomíname 70. výročie jeho úmrtia a 150. výročie narodenia (2012). Pri tejto príležitosti pripravila Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) v spolupráci so Slovenským národným múzeom medzinárodný slovensko-anglický výstavný projekt, reflektujúci životný príbeh a mnohorozmerné dielo tejto pozoruhodnej osobnosti našej kultúry. Autorkou výstavy a reprezentačného katalógu je odborná pracovníčka SNK Dana Lacková. Dominantnú časť expozície budú tvoriť unikátne fotografie z konca 19. a prvých dvoch decénií 20. storočia. Fotografie zachytávajú vtedajšiu slovenskú krajinu, podoby života, mestá a dediny, významné osobnosti súvekého kultúrneho a spoločenského života. Osobitne sa treba zmieniť o fotografickej reflexii krajanského života v Amerike (1914 - 1919). Chýbať nebudú ani ukážky Socháňovej zberateľskej činnosti ako kroje, výšivky, kresby, maľby, rukopisné materiály, vecné predmety a iné vzácne artefakty. Život a dielo Pavla Socháňa sú neodmysliteľne spojené s Liptovským Mikulášom, Martinom, Bratislavou, Prahou, Mníchovom, New Yorkom a Pittsburghom. Všade tam sa výstavný projekt Pavol Socháň - lyrik národopisnej fotografie v rokoch 2012 - 2013 postupne predstaví. 

utor: slavakellova Kategória: Liptovský Mikuláš Kultúra, Pondelok 17 október 2011 - 10:14:08
http://www.mikulas24.sk/clanky?extend.115241

 

Klenot pomohla zviditeľniť aj Slovenská národná knižnica

V závere septembra bola slávnostne otvorená Aponiovská knižnica v novozrekonštruovaných priestoroch kaštieľa v Oponiciach. Vzácne knihy sa zachránili aj vďaka Matici slovenskej a Slovenskej národnej knižnici v Martine. 
Základy rodinnej knižnice položil gróf Anton Juraj Aponi roku 1774 vo Viedni, ktorú jeho syn Anton Aponi, diplomat európskeho formátu, presťahoval do Bratislavy a roku 1846 do Oponíc. V tom čase v rodovom kaštieli v Oponiciach bola dobudovaná veľká galériová miestnosť, kam bola knižnica umiestnená. Nachádzalo sa v nej okolo 30 000 zväzkov vzácnych kníh a rukopisov. Postupom rokov mnohé unikátne knihy z knižnice sa dostali do dražby a boli rozpredané na aukciách v západoeurópskych mestách, čím sa vyrovnávali dlžoby rodiny. V 20. storočí sa s knižnicou nezaobchádzalo práve najlepšie, najmä po 2. svetovej vojne a nástupe socializmu v Československu kaštieľ bol zdevastovaný, a aby sa vzácne knihy aspoň čiastočne zachránili, v 70. rokoch 20. storočia ich prevzala Matica slovenská a stali sa súčasťou fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine.
V roku 2007 schátralý oponický kaštieľ kúpila spoločnosť I&P Slovakia, ktorá s prispením eurofondov celý kaštieľ zrekonštruovala do pôvodného stavu. V areáli kaštieľa vybudovala luxusný hotel so zachovaním dobového výzoru a zrekonštruovala tiež pôvodnú „biblioteku“, pôvodnú miestnosť knižnice. Do kaštieľa na základe zmluvy so Slovenskou národnou knižnicou boli umiestnené knihy z pôvodnej aponiovskej knižnice, ktoré doteraz uchovávala Slovenská národná knižnica v celkovom počte okolo 17 000 vzácnych kníh. Knižnica odteraz bude slúžiť odbornej i laickej verejnosti a keďže sa nachádza v luxusných dobových priestoroch, bude dôsledne prezentovať nielen históriu rodu Aponi, ale tiež knižnú kultúru Slovenska.
Veľkým vkladom do znovuvybudovania tejto vzácnej knižnice šľachtického rodu je jej kustód Peter Králik, ktorý pozná jej dejiny i obsahovú skladbu fondu.

pondelok 17. 10. 2011 13:00 | Klára Komorová © 2011 Petit Press.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6096723/klenot-pomohla-zviditelnit-aj-slovenska-narodna-kniznica.html

O Kukučínovi a literatúre medzi krajanmi

Kultúrna verejnosť doma i v zahraničí si v tomto roku viacerými akciami pripomína 150. výročie narodenia významného slovenského predstaviteľa literárneho realizmu Martina Kukučína. Je medzi nimi aj medzinárodný výstavny projekt z dielne Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Len prednedávnom Kukučínovi napríklad odhalili pamätnú tabuľu na ostrove Brač a 27. septembra vo výstavnej sieni Krajského múzea chorvátskeho mesta Našice bola slávnostne otvorená výstava, ktorá ho vo výstižnom názve, a samozrejme i obsahom, predstavuje ako spisovateľa, humanistu a svetobežníka. Aj v našich novinách sme už informovali o tomto úspešnom projekte martinskej SNK, ktorý sa predstavil na viacerých miestach Slovenska, ale i v Prahe a na spomínanom ostrove. Za ním stojí tvorivý tím pod vedením literárneho historika Petra Cabadaja. Práve on vysvetlil i teraz dôvody vzniku, poslanie a odkaz výstavy, keď položil dôraz na trojicu Kukučínových pilierov života: spisovateľskú tvorbu, lekárske pôsobenie a humanistický odkaz. V ovzduší úprimnej chorvátsko-slovenskej vzájomnosti si účastníci otvorenia výstavy vďaka prehľadným panelom plných dokumentov i fotografií mali možnosť uvedomiť si bohatosť a zmysluplnosť Kukučínovho života a diela a pripomenúť si uctievaného a obľúbeného slovenského lekára v Chorvátsku a potom medzi chorvátskymi vysťahovalcami i v Južnej Amerike, v Čile a v Argentíne...
A spomenúť aj jeho schopnosť inšpirovať sa svetobežníckym osudom pri tvorbe jedinečných próz so silným sociálnym a dokumentárnym nábojom. Partneri projektu (za všetkých treba spomenúť aspoň Chorvátsku národnú knižnicu v Našiciach a Zväz Slovákov v Chorvátsku) zdôraznili, že práve Kukučínove pôsobenie je jedným z kultúrnych mostov medzi našimi národmi a históriou. O skutočnosti, že na veľkého rodáka z Oravy nezabúdajú ani v tejto časti Európy, svedčí najnovší prekladový projekt Katedry slovakistiky v Záhrebe, ktorej výsledkom sú do chorvátčiny preložene tri Kukučínove poviedky – Rysavá jalovica, Neprebudený a Dies Irae V našickej knižnici ich predstavia verejnosti 14. októbra a o dva dni nato uzavrú aj výstavu. Tá vzápätí poputuje do Argentíny a Čile, aby naplnila poslanie – predstaviť významného slovenského spisovateľa na všetkých miestach, kde žil a tvoril.
Spolu s delegáciu SNK medzi krajanov v Chorvátsku na pozvanie zavítal aj spisovateľ Igor Válek, ktorý na besedách so žiakmi, učiacimi sa slovenský jazyk a kultúru v Jelisavci, Našiciach, Josipovci a v Iloku, hovoril o sile slova, slovenských literárnych pokladoch i knižnej súčasnosti.

nedeľa 9. 10. 2011 15:00 | Igor Válek © 2011 Petit Press.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6086193/o-kukucinovi-a-literature-medzi-krajanmi.html

Motivoval ich kraj M. M. Hodžu

Rok 2011 je v našom kraji vyhlásený za rok Michala Miloslava Hodžu. To motivovalo pracovníkov Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine k príprave výstavy Kraj M. M. Hodžu.
Výstavu pripravili členovia Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov, ktorí predstavujú svoje práce v priestoroch Slovenskej národnej knižnice v Martine. S prípravou výstavy bol spojený aj plenér pod vedením turčianskeho maliara Petra Matisa, ktorý zároveň prebral vedenie Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov od akademického sochára Petra Bukovského.
Ďalším krokom k realizácii výstavy bola návšteva Mošoviec, kde chodil mladý Hodža do školy a ktorú počas svojho života ešte viackrát navštívil, viacerí výtvarníci boli aj v Hodžovom rodisku – Rakši. Verejnosť si môže výstavu pozrieť do 16. októbra. Predstavuje sa na nej asi dvadsať autorov obrazov, ale aj drevených a hlinených plastík. Kurátorom výstavy bol výtvarník Peter Matis.

pondelok 3. 10. 2011 15:45 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6079951/motivoval-ich-kraj-m-m-hodzu.html

Martin kukuČin povezao je Hrvatsku  i Slovačku

Ćlánok, ktorý vyšiel v tlači (Glas Slavonije) dňa 30.9.2011 (pdf)

Foto z vernisáže (jpg)

Puškinova prapravučka v brodzanoch

Tempo - 12.9.2011

pdf 

V Oponiciach sprístupnia slávny apponyiovský poklad.

Unikátna knižnica diplomatického rodu Apponyiovcov z Oponíc bude po vyše 150 rokoch opäť prístupná verejnosti.
Apponyiho knižnica skrýva vyše 17-tisíc kníh a rôznych tlačí, hovorí jej správca Peter Králik. Autor: Andrej Barát, Pravda bierka, ktorú kedysi tvorilo 30-tisíc kníh vrátane výtlačku Guttenbergovej Biblie, má za sebou dramatické putovanie. To, čo sa z nej zachovalo, si môžu od prvého októbra prezrieť návštevníci miestneho kaštieľa. Nie je to vôbec málo. Asi 17-tisíc kníh. Dokonca aj samotný správca knižnice Peter Králik sa priznal, že ešte stále sa len učí a spoznáva ďalšie tituly. Vzácne knihy nazbierali Apponyiovci počas svojich diplomatických misií. Tento rod pochádzajúci z malej dediny pri Topoľčanoch pôsobil medzi špičkou diplomatov rakúskych cisárov. Správca prezrádza tajomstvá Apponyiho knižnice.A tak nečudo, že sa človek medzi vysokánskymi policami cíti ako na obrovskej historickej mape Európy. Viaceré nemecké knižnice Oponiciam napríklad závidia staré vydanie Goetheho. Sú tu básne od Petrarcu. Tiež jedinečné kresby a projekty Berniniho chrámov, ktorých stavbu cirkev nikdy neschválila. Zbierka obsahuje tiež veľmi cenené bodonky - knihy od slávneho majstra kníhviazača Giambattistu Bodoniho či elzevirovky - drobné knihy z dielne v Holandsku zo 17. storočia. Knihy zo Sankt Peterburgu, literatúra zo Španielska o inkvizícii vrátane výpisov z procesov a dobových výjavov z upaľovania bosoriek. Dá sa tu objaviť napríklad kniha o histórii Benátok zo 17. storočia. "Šokovala ma svojou multifunkčnosťou. Od objavenia kníhtlače prešlo len niekoľko desaťročí a zrazu tu je kniha, v ktorej si možno niektoré stránky rozkladať ako v moderných publikáciách a prezerať si veľké ilustrácie. Sú tu zachytené všetky gondoly, ktoré sa kedysi plavili po kanáloch," prezradil kustód Králik a dodal, že knižnica je bohatá najmä na diela písané v taliančine, keďže Apponyiovci mali manželky Talianky. Zoznam je takmer nekonečný. A bol by ešte väčší, nebyť niekoľkých dražieb. Niektoré z kníh sa dokonca použili na vyrovnanie dlhov. V 19. storočí hrozilo, že sa rozpredá celá knižnica a roztrúsila by sa tak na drobné časti. Anton Apponyi ju však odkúpil od svojich bratov za sumu, ktorá bola podľa Králika na tú dobu astronomická - 70-tisíc zlatých. "Loďou sa potom previezla z Viedne do Bratislavy, kde pre ňu šľachtici postavili na Kozej ulici palác s nápisom na priečelí, ktorý hlásal - Na zveľadenie učenosti vo vlasti," dodal správca. Mesto sa však o tento poklad nestaralo, a tak ju Apponyi naložil na volské povozy a presťahoval do svojho rodiska v Oponiciach. Zbierka už nebola viac verejná, slúžila len rodine. Knižnica sa neskôr ocitla vo vlastníctve Slovenskej národnej knižnice.

Andrej Barát | 30. septembra 2011  6:00
http://spravy.pravda.sk/v-oponiciach-spristupnia-slavny-apponyiovsky-poklad-kniznicu-pv8-/sk_regiony.asp?c=A110929_150920_sk_regiony_p58

V Oponiciach otvoria luxusný hotel s historickou barokovou knižnicou

Jedinečná Apponyiovská knižnica v kaštieli v Oponiciach po rokoch znova ožila. Pre verejnosť ju otvoria 1. októbra spolu s kaštieľom, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou. Knižnica mala v čase svojej najväčšej slávy 30 000 zväzkov. Apponyiovská knižnica v Oponiciach je majetkom Slovenskej národnej knižnice.
Obnovuje ju spoločnosť I&P Slovakia, ktorá v roku 2007 kúpila od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre renesančný kaštieľ v dezo-látnom stave a postupne ho zrekonštruovala na štvorhviezdičkový hotel. Park tiež prešiel rozsiahlou revitalizáciou. Obnovené sú trávnaté plochy, nanovo je postavená zámocká fontána, ktorá bola veľmi zdevastovaná. V parku sú obnovené aj tenisové kurty, dostali moderný povrch a umelé osvetlenie. „Návštevníci či už hotela alebo parku si budú môcť vychutnať čaro minulých storočí v nádhernom historickom komplexe,“ hovorí kustód knižnice Peter Králik. História knižnice Knižnicu založil vo Viedni v roku 1744 gróf Anton Juraj Apponyi z Oponíc, ktorý bol vysokým hodnostárom na viedenskom dvore. Po jeho smrti sa mala celá knižnica rozpredať, nebyť jedného z jeho synov. V Bratislave dal postaviť Apponyiho palác, kam presťahovali knihy z Viedne. Mesto však za údržbu knižnice ne-chcelo platiť, preto sa rozhodli knižnicu presťahovať do Oponíc. V Roku 1846 preniesli všetky knihy do pristaveného severného krídla kaštieľa. Takmer o polovicu kníh prišla knižnica počas aukcií.
Prvá aukcia bola vo Viedni, druhá v Londýne a posledná v Prahe. Práve na poslednej aukcii prišlo Slovensko o vyše osemtisíc kníh nevyčísliteľnej hodnoty. Z desaťtisíc kníh, ktoré boli odvezené do Prahy, sa legálne vylicitovalo len 1 302 zväzkov. „Čo sa stalo so zvyšnými knihami, to nám už v Prahe nevedeli povedať,“ dodáva Králik.
Dôvodom, prečo Apponyiovci predávali knihy, bolo, že v Oponiciach postavili nemocnicu s 12 posteľami a operačnou sálou, ktorú viedol nemecký lekár. Preto si potrebovali vykompenzovať svoje finančné prostriedky, ktoré vložili do novej nemocnice. Zaujímavosti z knižnice V súčasnosti je v knižnici 17 342 kníh.
Najstaršia kniha je z roku 1505 od Sokrata. Naopak, najmladšia kniha je z roku 1940.
V knižnici nie sú žiadne prvotlače. Nachádzajú sa tu ranné tlače, ktoré sú v rámci Európy vysoko cenené. Knihy sú rozdelené do 17 vedných disciplín a 31 tematických skupín. „Sú tu knihy o inkvizícii, bosoráctve, kartárstve či knihy o stavbách lodí,“ hovorí Králik. Z histórie majú zastúpenie všetky významné eu-rópske mestá. „Keď poviem v knižnici hociktorému človeku z Európy, aby sa cítil ako doma, tak sa tu bude skutočne aj tak cítiť,“ povedal Králik. Prvou vecou, ktorá sa do knižnice dostala, bola busta zakladateľa tejto knižnice Antona Apponyiho, čím si chceli uctiť jeho pamiatku.
Knihy sú vo väčšej miere napísané vo francúzštine, v taliančine, v nemčine a v iných jazykoch. Prehliadka s výkladom Budova kaštieľa bola postavená v 16. a 17 storočí, i keď sa pri archeologických výskumoch zistilo, že niektoré jej časti sú staršie. Počas éry Apponyiovcov prešla viacerými stavebnými úpravami a možno v nej nájsť črty gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i secesie. V kaštieli žila veľká komunita ľudí, Apponyiovci mali mnohodetné potomstvo počítajúce až 50 členov rodiny. Knižnica a kaštieľ budú od 1. októbra otvorené pre verejnosť. Pre návštevníkov sú propravené organizované 45-minútové prehliadky s odborným výkladom.

pondelok 26. 9. 2011 9:43 | Patrik Gerši
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://topolcany.sme.sk/c/6070830/v-oponiciach-otvoria-luxusny-hotel-s-historickou-barokovou-kniznicou.html

Kraj Michala Miloslava Hodžu

Turčianske kultúrne stredisko v Martine pripravilo v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine tematickú výstavu s názvom Kraj Michala Miloslava Hodžu
Autormi výtvarných prác sú členovia Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov, ktorí svoje práce vystavujú v priestoroch Slovenskej národnej knižnice, kde si ich verejnosť môže pozrieť do 16. októbra. Štúdio turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov pracuje pod Turčianskym kultúrnym strediskom v Martine od roku 1980.
V súčasnosti má 21 členov, ročne realizujú viacero výstav a za tridsaťjeden rokov ich činnosti sa predstavili verejnosti nielen v Martine, ale aj na mnohých miestach v regióne a kraji.
Výstava Kraj Michala Miloslava Hodžu vznikla na podnet Žilinského samosprávneho kraja, ktorý rok 2011 vyhlásil za rok M. M. Hodžu.
Na výstave sa zúčastňuje okolo dvadsať autorov obrazov, drevených a hlinených plastík. Kurátorom výstavy je výtvarník Peter Matis.

nedeľa 18. 9. 2011 17:09 | Viera Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6058813/kraj-michala-miloslava-hodzu.html

Ján Jessenius (Slováci na panovníckych dvoroch)

Slovenská národná knižnica v Martine v spolupráci s Mestom Martin, Jesseniovou lekárskou fakultou UK v Martine, obcou Turčianske Jaseno a Historickým ústavom SAV v Bratislave, pripravila v minulom týždni vedeckú konferenciu pri príležitosti 390. výročia úmrtia významného vedca so slovenskými koreňmi Jána Jessenia
Konferencia predstavila túto významnú osobnosť slovenských národných dejín, príslušníka turčianskeho zemianskeho rodu Jesenských, ako lekára, básnika, filozofa, rektora univerzity vo Wittenbergu a v Prahe. Ján Jessenius bol jedným z tých, ktorí reprezentovali slovenský intelekt na dvore uhorského kráľa Mateja vo Viedni, kde pôsobil nielen ako kráľovský dvorný lekár, ale aj ako historiograf. Konferencia tematicky nadväzuje na podujatia, ktoré organizuje Slovenská národná knižnica v rámci interdisciplinárneho výskumu slovenských kultúrnych dejín, akými v uplynulých rokoch boli Memorialis – historický spis slovenských stolíc (2007), Rod Révai v slovenských dejinách (2008), Zemianstvo na Slovensku v novoveku (2009), ako aj XIII. Duchovné hodnoty pre dnešok (2010), ktoré prezentovali objav originálnej listiny Aktov a záverov – Zákonov a ustanovení Žilinskej synody z roku 1610.
Tieto konferencie a nadväzne vydané zborníky materiálov či prameňov z konferencií, vrátane zborníka Pramene k duchovným dejinám Slovenska, sa stretli s pozitívnym ohlasom verejnosti a vyvolali záujem o účasť i vystúpenia popredných slovenských i zahraničných odborníkov – historikov, umenovedcov, bibliografov, odborníkov na výskum dejín knižnej kultúry, etnografov, genealógov, heraldikov, ale i jazykovedcov, právnikov atď.

pondelok 19. 9. 2011 13:17 | P.Cabadaj
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 
http://turiec.sme.sk/c/6059755/jan-jessenius-slovaci-na-panovnickych-dvoroch.html

Slovenská národná knižnica posiela upomienky cez mail

 

Slovenská národná knižnica v Martine od 1. júna posiela upomienky za prekročenie výpožičnej lehoty cez mail.
Ušetrí tak ročne tisícky eur na poštovnom. V budúcnosti uvažuje aj nad sms komunikáciou. 
SNK v Martine ako jedna zo 42 knižníc na Slovensku používa od roku 2005 knižničný systém Virtua.
Ten umožňuje distribúciu upomienok tlačenou i elektronickou formou naraz.
Počet poštových upomienok každý rok narastá o niekoľko tisíc. Minulý rok za viac ako 27 tisíc tlačených urgencií zaplatila SNK takmer 11 tisíc eur. Výrazné šetrenie Od 1. júna knižnica na poštovnom výrazne ušetrí.
Prvé dve upomienky bude posielať iba na mailovú adresu, tretia riaditeľská a štvrtá, ktorá je oznamom o príprave súdneho konania, bude chodiť i tlačenou formou. „Reagovali sme na požiadavky čitateľov, ktorí žiadali zrušenie zasielania upomienok bežnou poštou.
Distribúciu upomienok oboma formami vnímali ako obťažovanie a plytvanie finančnými prostriedkami.
K rozhodnutiu posielať upomienky mailom nás priviedli i výsledky iných knižníc,“ povedala Darina Janovská, riaditeľka Sekcie služieb SNK. Podľa nej má mailovú adresu väčšina čitateľov a s týmto systémom sú spokojní. Tým, ktorí ju zriadenú nemajú, neostáva nič iné, len si strážiť termín vrátenia kníh. „Čitatelia dostávajú zoznam požičaných kníh i s požadovaným dátumom vrátenia. Sledovať si ho môžu i vo svojom konte v online katalógu knižnice, kde si môžu aj samostatne predlžovať výpožičnú lehotu,“ vysvetlila Darina Janovská.
Pribudnú aj sms správy Kým posielanie upomienok na mailovú adresu čitateľa je v knižniciach čoraz bežnejšou formou komunikácie, nie je to tak pri sms komunikácii. „Sms komunikáciu využíva zatiaľ iba veľmi malý počet knižníc a zatiaľ ani jedna so systémom Virtua.
SNK však na tomto probléme intenzívne pracuje a je možné, že k tejto forme komunikácie s čitateľom pristúpime ešte v tomto roku,“
dodáva riaditeľka Sekcie služieb SNK.

sobota 3. 9. 2011 12:40 | Miroslava Dírerová © 2011 Petit Press.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6038311/slovenska-narodna-kniznica-posiela-upomienky-cez-mail.html

Martin Kukučín sa vrátil na Brač

 V sobotu 6. augusta sa v obci Selca na ostrove Brač v Chorvátsku uskutočnila vernisáž medzinárodného výstavného projektu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine s názvom Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník. 
Výstavný projekt vznikol pri príležitosti vlaňajšieho 150. výročia narodenia klasika našej literatúry. Autor a manažér projektu v jednej osobe Peter Cabadaj viackrát zdôraznil, že výstava sa postupne predstaví na všetkých miestach, ktoré sú bezprostredne spojené so životom a dielom M. Kukučína. Po prezentáciách v šiestich slovenských mestách a v Prahe tak prišiel rad na Chorvátsko, presnejšie na už spomínanú dedinu Selca, kde Kukučín ako obecný lekár pôsobil takmer trinásť rokov (1893 – 1906).
Na vernisáži výstavy, ktorá sa konala len niekoľko desiatok metrov od jeho bývalého domu, sa zúčastnilo vyše 300 záujemcov, medzi ktorými nechýbali ani poprední predstavitelia našej i chorvátskej kultúry a diplomacie. Pri tejto príležitosti sa odhalila aj Kukučínova busta a pamätná tabuľa, ktoré budú pripomínať jeho pôsobenie v Chorvátsku.
Nemožno obísť ani skutočnosť, že študenti lektorátu slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Záhrebskej univerzity pod vedením docentky Evy Tibenskej preložili spisovateľove krátke prózy, ktoré vyšli pod názvom Rysavá jalovica a iné poviedky. Prezentácia tejto knihy bola taktiež súčasťou Slovenského dňa na ostrove Brač.
Počas najbližších týždňov sa výstava o M. Kukučínovi (ide o jej chorvátsko-španielsku verziu) predstaví v chorvátskych mestách Osijek a Našice, v novembri bude letecky presunutá do Južnej Ameriky.
V Argentíne (Buenos Aires, Cordóba) a následne v Čile (Punta Arenas) sa tak v prvej polovici budúceho roka zavŕši pôvodný zámer SNK v Martine predstaviť svoj výstavný projekt na miestach, kde oravský rodák žil a tvoril.

pondelok 15. 8. 2011 10:50 | P. Cabadaj
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 
 http://turiec.sme.sk/c/6012297/martin-kukucin-sa-vratil-na-brac.html

Fotogaléria pozri: http://www.snk.sk/?vystavy_prezentacie

 

Vladimír Merta: Zaspievať si po slovensky je výzva

Prišiel na Martinskú literárnu jar spolu so známym publicistom Janou Rejžkom.
Dostali pozvanie do programu s názvom: ...kritika, reflexia a trochu aj poézia. Divákov si získal hneď od začiatku. Zaspieval slovenskú baladu ako spomienku lyžovačku na Martinských holiach. Vladimír Merta. Tá balada bol dobrý začiatok. Kde ste k nej prišli? Je ľudová pieseň pre vás aj dnes tvorivou inšpiráciou?
- Napodiv, rád začínam baladou Keď pôjdeš za Dunaj i u nás v Čechách. Je to symbolické prekročenie priestoru medzi spevákom a publikom. Začína ako meditatívna improvizácia s mierne bluesovými prvkami, končí divokým vírením, kde si vypomáham pískaným, diabolsky zrýchľovaným kódom. V tej piesni je obsiahnuté všetko, čo bude nasledovať: kus pokory pred prevzatou, dokonale vybrúsenou melódiou, skoky v štylizácii, výmena mužsko-ženského hlasu, zmeny vo zvukovom spektre sprievodu, vtiahnutie poslucháča do zvukového priestoru. Môžem sa pohrávať s originálom i s vlastnými variáciami, ohmatám si tak akustiku miesta, náladu a vzájomne odovzdávaný zvuk, spadne zo mňa ťarcha jedinca, stojaceho proti presile poslucháčov. Slovenčina mi nerobí (na rozdiel od angličtiny či francúzštiny) väčšie problémy: nejde o presnú kópiu nejakého nárečia, ktorých máte vďaka geografii i odlišného kultúrneho vývoja v mnohých župách tuším okolo dvadsiaťpäť. Na rozdiel od nás, kde vystopujete horko ťažko päť výrazných folklórnych oblastí. Je ľudová pieseň pre vás aj dnes tvorivou inšpiráciou? Ide vo vašom prípade o náhodné alebo cielené tvorivé stretnutia s odkazmi ľudovej slovesnosti?
- Tú baladu našla Jana Lewitová na náš predposledný album Svet zmotaný. Pieseň je bluesovo uchopená, vznikla prepracovaním verzie, ktorú Jana objavila. Zápisy slovenských balád ponúkajú neprebernú pokladnicu jemných, rozkošne modulovaných piesní. Na rozdiel od starých moravských balád, ktoré sme nahrali na album Adam a Eva, sme mali viac práce s tým, aby sme našli archaické, folklorizmom nezasiahnuté texty. S výberom nám pomáhala Eva Krekovičová a dvaja mladí folkloristi z Trenčína. Hudba je len zdanlivo spontánna, vzniká mnohokrát na mieste prvého kontaktu s textom a je motivovaná momentálne šťastným hnutím mysle. Prázdny list papiera obsahuje výzvu: každý v nej vidí niečo iné. Melódie sa ponúkajú samé od seba, tvoria akúsi vesmírnu knižnicu. Bez hlbšej citovosti do nej však len ťažko zablúdiš. Prečo je to tak? Ako je to u vás?
- Počet lahodne znejúcich variácií je obmedzený, hudba sa predsa len vyvíja po stáročia. Je to zložitejšie, text pritom môže vychrliť ktokoľvek odkiaľkoľvek. Problém nastáva v okamihu, keď sa zídu dve inšpirácie a neladia spolu. Každý muzikant, začiatočník i presluhujúci bard, cíti pretlak hudobnej inšpirácie, tú chuť hrať a hrať, ale melodicky ladných textov ubúda. Buď sa upneš k svojmu vnútornému svetu a pocítiš vlastnú ľahkosť, alebo si vypožičiaš nejakú overenú formu a slúžiš niekde na konci dlhého radu imitátorov. Zažívam oboje, vznešené výšiny opojenia súzvukom melódie a textu, aj prepady a neumelé neúspechy. Toto platí zrejme všeobecne, je tomu tak aj pri kontakte s baladami? - Balady nenásilne, s veľkou vnútornou silou a hebkosťou vyjadrujú silné zážitky, ktorých sa nám v dennom živote nedostáva už tak veľa. Pre speváka sú vystúpením z radu, vstupom do sveta dokonalej hudby. Dnes neznáme, geniálne osobnosti ju stvorili uprostred nezničenej prírody a človeka. Nesú v sebe kus strateného raja, spevák hľadá, tápa, snaží sa nájsť ich dnešnú podobu. Povedané súčasným slovníkom - spev je ekológiou ducha. Sprevádzať hudobne vzdelanú speváčku, nájsť adekvátnu harmonizáciu a štýlovú jednotu ma naučila Jana. Je schopná celistvého prevtelenia vždy: v okamihu, keď spieva Johna Dowlanda, sefardskú pieseň či slovenskú baladu, stáva sa jej hlas akýmsi anjelským poslom. Spojuje brehy. Zaspievať slovenskám rodákom je pre mňa výzva. Zatiaľ sme sa chvalabohu nestretli s výčitkami, jedna verná poslucháčka nám zložila poklonu: vraj vyslovujeme slová jasnejšie, archaickejšie ako rodení speváci. Pamätníci folkového hnutia na Slovensku v sviežom osobnom podaní spisovateľa Jána Brezinu vám s láskou a humorom pripomenuli iné vaše hosťovanie u nás v Turci. Bolo ním účinkovanie na Martinskom folkovom festivale roku 1988. Za originálnych okolností ste tu dostali veľmi čestný titul Národný umelec - od kolegov pesničkárov ako oficiálne zakazovaný a verejne neoceňovaný umelec. Spomínate si na tie časy?
- Pamätám na ten príšerný pocit, keď mi prezlečení recesisti v tesilových dederónoch, obklopení pionierkami, odovzdávali „rúru“. Musel som sa nejako tváriť, reagovať. Že som si nechal priniesť Pravdu, to som zabudol. Ale Ján si našťastie všetko zaznamenal, vrátane nevinných citátov, ktorými som poďakoval a nechtiac zasklil ďalšie ročníky Martinského folkfóra. Zakázali ho na základe citátov oficiálnej hlásnej trúby režimu, ktoré vyvolávali salvy smiechu. Dokonalá skratka doby! Čo sa stalo sa vami po zamatovej?
- Po zamatovej nastala smršť inšpirácií. Okolo hlavy lietali témy, ktoré som sotva stačil nahodiť a už sem ich večer spieval. Priznám sa – stretli sa s malým ohlasom. Predsa len existujú udalosti a hnutia mysle, ktoré pôsobia nehudobne, nevojdú sa do obmedzených muzikantských možností gitary. Prekvapilo vás rozdelenie republiky?
- Keď sa schyľovalo k deleniu republiky, vrstvil sem s predstihom pocity, ktoré nám budú napádať pri každom prechode vtedy ešte stráženej hranice. Dnes sú zasunuté v nejakom kútiku našich duší, vytesnené a potlačené. Ale ako pesničkár sem neuhol, aspoň som sa pokúsil... Bosou nohou přes hranici Pohádáme se v Dobré vodě domluvíme v Rozvadově... Jsi kus země ve mně kam bys kamenem dohodila Ztrácíme se náhle v sobě já tvůj cit opustil tys můj rozum opustila Šel bych ti naproti ale nemám už kam bych chodil Ztrácíme naráz všechno já tvůj dar ty svůj dědický podíl Vítr nebeských plání Svá křídla rozepíná Stavíme nové mosty píšeme do nikam petice Spojí nás beznaděj rozdělí zakázaná hranice (Úryvok rozsiahleho textu) Kto sa preklikne na webovú stránku Vladimíra Mertu, nájde vo vašom programe čulý koncertný život, často s cieľom na Slovensku. To znamená, že organizátori vás pozývajú a poslucháči radi počúvajú vaše pesničky. A asi vás baví spievať pred živým obecenstvom. Ako je to s koncertovaním originálneho pesničkára, autora a speváka osobitých piesní dnes?
- Spolieham sa na spontánny záujem, odpovedám na skutočný interes usporiadateľov. Nie som vždy nadšený, zvlášť keď pre jeden koncert zanechávam zbytočnú uhlíkovú stopu. Ale na Slovensku vždy lepšie vyslovujem, som sústredený i uvoľnený zároveň. Proste, padne na mňa väčšia energia i zodpovednosť. Predsa len telo reaguje: pozor, hráš v cudzine! Akokoľvek blízkej a milej. Skladám halabala, vrstvím si nápady, málokedy ich po sebe počúvam, na nový text hľadám melódie na mieste. Čaká ma ešte trpezlivá práca, musím sa doučiť dotiahnuť skice do prijateľného tvaru. Kde sú pre pesničkára vášho typu podnety a motívy k tvorbe? Doba sa predsa podstatne zmenila, mnohé z minulosti sa stratilo, čosi však predsa stále funguje - ako večná inšpirácia?
- Môžeš začať akokoľvek, ale vždy sa ti do textov vracia základná téma balád: spor tela a duše, lásky a vojny, vzletu a pádu. Pesničkár sa „len“ snaží napodobniť vznešený let sokola. Odkiaľ a kam, prečo a ako letí, aký odkaz tým smiešnym ľudkom dole zanechá...? Do Martina ste sa vrátili na literárnu jar - ako spevák, autor, pesničkár s gitarou. Prekvapilo vás tu niečo podstatné oproti minulosti? ...a v tom bláznivom vetrisku, čo išiel zrútiť vetchý prístrešok?
- Živly vždy stoja na našej strane. Nemý filmový Jánošík, ku ktorému s Julom Fujakom a jeho muzikantmi improvizujeme pod plátnom súčasný sprievod, vždy stojí na vetrami ošľahanej skale pevne spojený s horou, a predsa tak trochu už niekde inde, za obzorom svojho príbehu. Vietor osviežuje, berie ti slová od úst, nesú sa inak, ako v tesnej nevetranej sále. Hrali sme v sprievode hromov a bleskov, odpovedali nám lastovičky. Hrávame pri ohňoch, kde sa všetci veselo bavia. A práve preto, keď prestaneš, niečo chýba. Hrabal hovorí: ...a v tichu okolo preletel anjel imbecility. I pauza medzi pesničkami, poryv vetra v sebe nesie kus hudby. VIZITKA Vladimír Merta je uznávaný český pesničkár, publicista, spisovateľ, fotograf, architekt a filmový režisér, autor filmovej hudby. Na folkových pódiách je dlhoročnou stálicou a ako pesničkár je dobre známy tiež fanúšikom tohto žánru na Slovensku. Má bohatú diskografiu, do ktorej patria LP a CD napr. Ballades de Prague, Písmenková láska/Zem voní dřevem, Drobné skladby mistrů, Vybraná slova, Vladimír Merta 1, 2, Struny ve větru, Hodina vlka, Chtít chytit vítr, Bití rublem, Svátky trpělivosti, Bývaly časy, Drobné lži, Filmy v hlavě, 50 miniatúr, pieseň Oudolíčko , Jánošík, Ve tmě mě zanechte - s Janou Lewitovou (preklady piesní Johna Dowlanda), Ponorná řeka a mnohé ďalšie.

 pondelok 8. 8. 2011 14:53 | Vlasta Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/6005280/vladimir-merta-zaspievat-si-po-slovensky-je-vyzva.html

Jan Rejžek: Sledujem slovenskú prózu a mám literárnych obľúbencov

Na Martinskej literárnej jari patria tradične k váženým a so záujmom očakávaným hosťom spisovatelia z Čiech.
Tentoraz do Martina pricestovali dvaja odlišní majstri slova z Prahy, aby sa stretli v programe nazvanom: ...kritika, reflexia a trochu aj poézia.
Známy moderátor Slovenského rozhlasu v Prahe Boris Kršňák, pravidelný spolupracovník a stály účastník na martinských sviatkoch slova, predstavil Jana Rejžka, hudobného a filmového kritika spolu s pesničkárom, spisovateľom a skladateľom Vladimírom Mertom.
Početné martinské publikum zaujali originálnosťou svojho prejavu, čarom myšlienkového nadhľadu, neformálnosťou vo vzájomnom rozhovore a nezvyčajným darom osobnostnej bezprostrednosti.
S akými očakávaniami či predstavami ste prichádzali ako hosť pozvaný na tohtoročnú Martinskú literárnu jar? Splnilo vaše účinkovanie v programe a návšteva v Martine vašu predstavu o tom, aké bude stretnutie s tunajšími poslucháčmi?
- Na Slovensko cestujem vždy rád, ale hosťom martinskej akcie som bol po prvýkrát. Mojou ambíciou bolo návštevníkov nenudiť. Hádam sa mi to podarilo a môj celkový dojem z podujatia po stretnutí s pozornými poslucháčmi bol výborný. Boris Kršňák, vyslaný redaktor Slovenského rozhlasu v Prahe, si vás pre Martin a tohtoročnú literárnu jar dal „dohromady“ s hudobníkom, spevákom a gitaristom Vladimírom Mertom. Bola takáto zostava pre vás novinkou alebo účinkujete spolu vo dvojici aj častejšie?
- Je to trochu inak. Boris mi navrhol, nech si vyberiem ktoréhokoľvek hosťa. S Vladimírom Mertom sa poznáme asi tridsaťpäť rokov, ale obvykle sa stretávame len letmo alebo v pozícií: kritik - pesničkár. Vybral som si ho preto, lebo ma zajímal rozhovor s ním na javisku, ale tiež neformálne počas dlhej cesty autom do Martina a späť do Prahy). Pokiaľ sa pamätám, ocitli sme sa spoločne na pódiu len keď som uvádzal nejaký folkový festival, na ktorom vystupoval.
Máte ako novinár píšuci najmä o hudbe a filme nejaké konkrétne informácie, hoci iba sporadické a všeobecné, z rôznych oblastí v kultúre na Slovensku?
- Nie je pravda, že píšem len o hudbe a filme. Moje stĺpčeky v Lidových novinách sa zaoberajú politikou, literatúrou i divadlom. Pochopiteľne sa čas od času venujem aj slovenskej kultúre.
Spomínam si, že len v poslednom čase som sa zmienil o výborných muzikantských životopisoch Tomáša Berku a Fedora Freša, ktoré vydal Albert Marenčin, a tiež o zborníku k sedemdesiatinám Milana Lasicu, sledujem slovenskú prózu a mám literárnych obľúbencov. Sú medzi nimi napríklad Jana Beňová, Viliam Klimáček, Michal Hvorecký, Peter Pištanek, Daniela Kapitáňová, Marek Vadas, Igor Otčenáš, Márius Kopcsay alebo Pavol Rankov. Republiku nám rozdelili politici, no zdá sa, že kontaktom, najmä v rôznych žánroch kultúry na oboch brehoch Moravy to neuškodilo. Práve naopak, máme k sebe možno aj bližšie. Vnímate to takto podobne tiež u vás v Čechách?
- Určite! So slovenskými kamarátmi sa, žiaľ, vídam teraz menej často, ale o to intenzívnejšie. Ako sa vo vás dohodne básnik Jan Rejžek so skalným futbalovým fanúšikom rovnakého mena? Inšpirujú sa navzájom, či skôr jeden v druhom relaxujú?
Napísali ste už niekedy verše o futbale?
- S dovolením by som spresnil - „bývalý básnik“. S futbalovým fanúšikom sa zhodne ideálne.
A skutočne som pár básní o futbale napísal. Jan Rejžek. Český hudobný a filmový kritik, novinár a futbalový fanúšik Slávie. Na autorskom konte má dve básnické zbierky (Z mého deníčku, 1984 - 2003, Nic moc, dvojzbierka básní z rokov 1980 - 1988). V sedemdesiatych rokoch prispieval ako športový novinár do časopisu Gól, neskôr bol v československom hudobnom svete známy svojimi často nekompromisnými kritikami v časopise Melodie (sám uvádza, že zo sto recenzií bolo 70 pozitívnych a 30 negatívnych, ale ľudia si pamätajú len tie negatívne). Príležitostne uvádzal rockové a folkové festivaly vrátane Lipnice nad Sázavou roku 1988, kde na záver pozval na pódium vtedajšieho disidenta Václava Havla. Prispieval do samizdatových Lidových novin, aktívne sa zapojil do vzniku petície Několik vět. Po novembri 1989 pracoval v sekcii vnútornej politiky v Kancelárii prezidenta republiky, krátko bol redaktorom spravodajstva Československej televízie, neskôr redaktorom českého vysielania Rádia Svobodná Evropa. Teraz pracuje pre Český rozhlas 6, pripravuje hudobný program Kaleidoskop. S teatrológom Vladimírom Justom uvádzajú Kritický klub Jana Rejžka. V ňom sa spoločne kriticky vyjadrujú k rôznym prevažne kultúrnym udalostiam českej spoločnosti. Kritický klub je pokračovaním podobného programu Katovna, ktorý pripravovali pre Českú televíziu. J. Rejžek tiež pravidelne píše stĺpčeky do Lidových novin. V Českej televízii uvádza spolu s prekladateľkou Danou Hábovou odovzdávanie Oscarov.

pondelok 1. 8. 2011 13:24 | V.Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5996719/jan-rejzek-sledujem-slovensku-prozu-a-mam-literarnych-oblubencov.html

Politici prišli, ale s cieľom nestretnúť svojho politického súpera

 

Niekoľko týždňov, ktoré uplynuli od Celoslovenskej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 150. výročia Memoranda národa slovenského (3. – 6. jún 2011), predstavuje dostatočný časový odstup na to, aby sme sa na priebeh spomínaného veľkého a významného podujatia pozreli z nadhľadu a najmä komplexne. MARTIN. V novodobej histórii boli najveľkolepejšie oslavy Memoranda v roku 1941.
Vtedy išlo o snahu najvyšších politických špičiek pripomenúť širokej verejnosti osemdesiatročnú „memorandovú cestu“. Oslavy boli koncipované ako celoštátne a mali zvýrazniť nielen zápas o národnú suverenitu, ale aj miesto a úlohu Martina v dejinách Slovenska a Slovákov.
V dôsledku mocenského zásahu zo strany Nemecka sa však nakoniec nemohla konať (dlhodobejšie pripravovaná) kultúrna a spoločenská časť osláv... Storočnicu memorandového zhromaždenia (1961) si interným seminárom pripomenula len Slovenská akadémia vied, pri príležitosti 125. výročia (1986) vydala Matica slovenská viacero tlačovín, 130. výročie (1991) sa nieslo v znamení vyhroteného politického boja za slovenskú štátnu samostatnosť, 140. výročie (2001) zaregistroval u nás len málokto. A čo rok 2011?
Pôvodný zámer sa nenaplnil Hlavní organizátori 150. výročia Memoranda národa slovenského (Mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica) mali od prvej chvíle predstavu, že musí ísť o akciu celoštátneho významu s viacdňovým bohatým kultúrnym, umeleckým a spoločenským programom na viacerých miestach v Martine. S naznačeným ambicióznym zámerom korešpondovala aj pôvodná programová koncepcia, ktorá kalkulovala s tým, že nad podujatím prevezme záštitu predsedníčka vlády SR, v historickej prvej budove Matice slovenskej (dnes SNK Slovenské národné literárne múzeum) slávnostne zasadne vláda SR... Zrejme sme mali z pozície organizátorov „veľké oči“, ale panovalo všeobecné presvedčenie, že to má byť práve tak. Keďže premiérka Iveta Radičová nedala do poslednej možnej chvíle vedeniu mesta zásadnú odpoveď, ako do celoslovenskej spomienkovej slávnosti vstúpi vláda, pôvodné programové plány sa museli začať postupne modifikovať. Nakoniec sa ukázalo, že najspornejšou stránkou podujatia bol „vklad“ dnešných slovenských politických elít. O tom však ešte bude reč na inom mieste.
Veľký divácky záujem Zaregistroval som niekoľko názorov, ktoré nepovažovali za vhodné to, že celoslovenská memorandová spomienková slávnosť bola spojená s Dňami mesta Martin a projektom Jantárovej cesty. Prvé júnové dni však ukázali a potvrdili, že išlo o dobrý ťah. Mesto žilo, na viacerých miestach boli zaujímavé podujatia, ľuďom sa bohatá ponuka akcií páčila. Pokiaľ ide o obsahový rámec memorandových osláv každý z partnerov prispel vlastnými programovými celkami. Ústrednej témy sa priamo dotýkali výstava Memorandum národa slovenského (v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte), odborný seminár, inscenácia Svätomartiniáda alebo sprítomnenie Memoranda, slávnostné vyhodnotenie literárnej súťaže Memorandová esej a slávnostné prezentácie matičnej knižnej publikácie a Elektronickej knižnice Memoranda. Osobitnú príchuť mali podujatia na autentických miestach dnešného Memorandového námestia, kde sa pred 150 rokmi zišlo Slovenské národné zhromaždenie. Vysoko treba oceniť tiež reflexiu memorandového výročia v podobe poštovej známky a striebornej zberateľskej mince; ich slávnostné prezentácie sa konali 6. júna v Biblickej škole.
Všetky uvedené programové výstupy mali dôstojnú spoločenskú úroveň, stretli sa s veľkým diváckym záujmom, priaznivým ohlasom a v neposlednom rade atraktívnym spôsobom a z viacerých uhlov pohľadu prispeli k prehĺbeniu širšieho povedomia verejnosti nielen o memorandových udalostiach, ale aj o historickom význame Martina v súradniciach našich národných dejín. V tomto ohľade išiel najďalej a najhlbšie výstavný projekt, ktorý je ešte stále (do 15. 8.) nainštalovaný v priestoroch Slovenského národného literárneho múzea. Už na vernisáži výstavy odznelo, že v podobe, ako je zrealizovaná v Martine, sa nikdy viac nezopakuje. Panelová verzia bude postupne v najbližších mesiacoch putovať po slovenských mestách. Politici sa nevyznamenali V predchádzajúcej časti som už naznačil, že z môjho pohľadu sa ako najspornejšia stránka memorandových osláv javila zainteresovanosť najvyšších politických predstaviteľov. Neprišiel prezident, predseda Národnej rady SR ani premiérka vlády. Áno, prišli iní, ale každý po „vlastnej osi“ a s cieľom, pokiaľ to bude možné, nestretnúť svojho politického súpera.
Pritom 150. výročie Memoranda, ako aj 140 rokov od vzniku historickej Slovenskej národnej strany ponúkali vzácnu možnosť dôstojne si pripomenúť, na akých historických aktoch a tradícii sú postavené základy našej modernej politiky, respektíve piliere dnešnej demokratickej Slovenskej republiky. A to už nehovorím o nezastupiteľnej povinnosti politikov angažovať sa v procese prehlbovania povedomia súčasných generácií o významných udalostiach našich dejín. Nič také sa ale nedeje ani diať nebude, platí akurát, že sa bude i naďalej prehlbovať prepad prestíže politiky ako povolania a politikov ako jeho aktérov. Historik Milan Zemko, ktorý ako jeden z mála fundovane reagoval na príslušné výročia v mienkotvornej dennej tlači, si v tejto súvislosti položil otázku, či prekvapuje alebo neprekvapuje, že najvyšší reprezentanti štátu nevyužili možnosť adekvátne reflektovať dve nepochybne významné dejinné udalosti ako dôležité súčasti reálnej historickej tradície zápasu o slovenskú štátnosť. Na svoju otázku si aj odpovedal: „Preťažení slovenskí politici zrejme nemajú dosť času, aby sa podieľali na budovaní slovenskej štátnej tradície, opierajúcej sa o historickú realitu. Alebo je to opäť inak? Niekedy má totiž človek neodbytný pocit, že historická pamäť aktuálnych reprezentantov Slovenska je na úrovni kmeňových náčelníkov pamätajúcich si ešte tak svoje detstvo alebo dokonca len čas od svojho vstupu do kmeňovej politiky. A to je vari trochu málo na (akokoľvek dočasných) predstaviteľov údajne moderného európskeho štátu.“
Epilóg Summa summarum: Aj napriek nezáujmu politických elít a ich vygumovanej historickej pamäti, ako i (tradične) ignorantskému prístupu zo strany médií (česť výnimkám) sa podarilo pripraviť a zrealizovať vydarenú Celoslovenskú spomienkovú slávnosť pri príležitosti 150. výročia Memoranda národa slovenského. Organizátorov môže tešiť skutočnosť, že nedávne memorandové oslavy v Martine boli druhé najväčšie (po tých z roku 1941) a z hľadiska programovej ponuky jednoznačne historicky najatraktívnejšie. Vzhľadom na to, že podujatie sa rodilo v tunajších ťažkých krízových bolestiach, ide o dobrú vizitku spolupráce zainteresovaných partnerských zložiek.

pondelok 18. 7. 2011 10:50 | Peter Cabadaj
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5979571/politici-prisli-ale-s-cielom-nestretnut-svojho-politickeho-supera.html

Letné prírastky v galérii

 

Do letnej ponuky v Turčianskej galérii pribudli minulý štvrtok dve výstavy – sochára Petra Rollera a maliara Ján Skrisu.
Expozíciou diel akademického sochára Petra Rollera martinská galéria plní svoj sen o soche v meste. Od roku 2003, keď začala s projektom zameraným na miesto sochy v mestskom prostredí, predstavila doteraz jeho štyri inšpiratívne ročníky. A hoci sa doposiaľ nepodarilo „získať miesto pre sochu“ v Martine, projekt určite vytvoril priestor pre odbornú diskusiu i jej umelecké vyústenie o tomto fenoméne. Začal ju aj profesor Roller, keď na prvom ročníku Sochy v meste predstavil svoju tvorbu v tandeme so svojimi študentami. Aktuálny piaty ročník projektu vyplnil sám výstavou Socha – maľba – kresba. Venuje sa nielen tvorbe do kameňa, bronzu, ocele, dreva, ale aj maľbe a kresbe a jeho diela sú určená na prezentáciu v interiéri. Jeho martinská výstava skĺbuje viaceré z vymenovaných médií, pričom autora predstavuje ako tvorcu s výrazným zmyslom pre detail, ktorému je vlastný svet hieroglyfov a znakov posúvajúci jeho výtvarný svet k harmónii s realitou života. Jeho prezentácia pokračuje aj do galerijnej záhrady, v ktorej sú ukryté kamene signované umelcom, vrátane odkazov, ktorými ich vybavil. Kurátorkou výstavy je Jarmila Kováčová, pozrieť si ju môžete do 18. septembra. Akademický maliar Ján Skrisa a jeho Náhradný svet tvoria druhú časť pozvánky do letnej galérie.
Tvorbu čerstvého päťdesiatnika predstavil kurátor Peter Cabadaj, ktorý monografickú výstavu venovanú voľnej grafickej a maliarskej tvorbe martinského rodáka uviedol ako snahu prezentovať priaznivcom výtvarného umenia človeka, v ktorého živote sa významne prepája nielen pozícia maliara, grafika či ilustrátora, ale aj textára a hudobníka. „Má bohatý vnútorný život, ktorý často konfrontuje so súkromným znepokojením nad tým, aký život žijeme.
Uponáhľaný, v pretlaku informácií, ktoré nevieme spracovať, prežiť, v dobe, ktorá nás skľučuje a ženie k rozhodnutiam, o ktorých nevieme, či sú správne. Jeho tvorba zrkadlí život, je tvorbou v priestore, je výrazom duše, spôsobom vyrovnávania sa s realitou,“ dodal P. Cabadaj a doplnil, že profilová výstava Jána Skrisu nie je myslená ako medzník v jeho tvorbe, ale zmysluplný krok k obojstrannej spokojnosti – tvorcu i prijímateľa jeho tvorby.

nedeľa 10. 7. 2011 12:00 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5970536/letne-prirastky-v-galerii.html

Odovzdali Cenu a prémie Jozefa Miloslava Hurbana

 

Minulú stredu v SNK odovzdali Cenu a prémie Jozefa Miloslava Hurbana za slovenskú biografickú a lexikografickú literatúru, ktorá sa odovzdáva od roku 1999.
Na aktuálnom jedenástom ročníku súťaže porota rozhodla, že Cenu J. M. Hurbana získal Augustín Maťovčík a kol. za Biografický lexikón Slovenska, zv. IV (Martin 2010), ktorý vznikol ako predchádzajúce tri v Národnom biografickom ústave SNK v Martine.
Obsahuje heslá o vyše 1 400 osobnostiach Slovenska z hľadiska historicity s uzavretým životom a dielom zo všetkých oblastí tvorivej ľudskej práce, teda kultúrneho, literárneho, umeleckého, vedeckého, spoločenského, náboženského, športového, hospodárskeho a politického života v dejinnom oblúku od Veľkej Moravy po súčasnosť, resp. r. 2 000.
Na tvorbe tohto slovníka ako súčasti monumentálnej série biografií autorsky, redakčne i recenzentsky participovalo vyše 200 odborníkov, okrem Slovenskej národnej knižnice, aj z viacerých renomovaných vedeckých a kultúrnych inštitúcií na Slovensku i v zahraničí. Lexikón nadväzuje na predchádzajúce tri zväzky doposiaľ obsahujúce heslá o ďalších temer 5 000 postavách slovenskej minulosti. Projekt Biografického lexikónu Slovenska, ktorý je zatiaľ najväčším vydavateľským počinom Slovenskej národnej knižnice v Martine, sa celkovo naplánoval na 8 zväzkov, ktoré by mali v gescii Národného biografického ústavu vychádzať v nasledujúcich rokoch.
Prémie J. M. Hurbana získali:
-  František Dlugoš a kol. za Profily odvahy a viery 1-3, ktoré sa zaoberajú životnými príbehmi duchovných osobností, ďalej
- Jozef Leikert za Osobnosti Slovenska 1 – 2 zostavené s biografických portrétov ťažiskových postáv našej minulosti, tretiu prémiu získali
- Marta Vozárová, Helena Šípošová a kolektív autorov za Osobnosti botaniky na Slovensku.

Projekt založenia, zorganizovania Ceny a prémií Jozefa Miloslava Hurbana sa začal formovať už v roku 1997 na pôde Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine.
Po týchto organizačných prípravách sa prvý ročník uskutočnil roku 1999, po odčlenení sa z Matice slovenskej a následnom osamostatnení sa Slovenskej národnej knižnice, ktorej imanentnou súčasťou sa stal i Národný biografický ústav, sa v tomto projekte pokračovalo.

pondelok 4. 7. 2011 9:19 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5957264/odovzdali-cenu-a-premie-jozefa-miloslava-hurbana.html

 

Hodžove dni venované Šrobárovi

Hodžove dni venované Šrobárovi Vyhodnotením súťaže Hodžov novinový článok v Pállfyho letnom paláci v Bratislave sa utorok minulého týdňa začali Dni Milana Hodžu.
Od štvrtka sa presunuli do Turca. 
Dni Milana Hodžu 2011 v Turci otvorila vedecká konferencia venovaná politikovi, publicistovi a národno-osvetovému pracovníkovi Vavrovi Šrobárovi. Po Martinovi Rázusovi, Ferdinandovi Jurigovi a Ivanovi Dérerovi išlo už o štvrtú osobnosť, ktorú okrem Milana Hodžu vedecky zhodnotili. Vystúpilo na nej takmer tridsať slovenských a českých historikov, pedagógov a politológov. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia zborníka o Ivanovi Dérerovi z vlaňajšej konferencie, výstava venovaná doterajším ročníkom Dní M. Hodžu a premietanie filmov o Šrobárovi a Hodžovi. Siedmy ročník Hodžových dní vo štvrtok pokračoval vyhodnotením literárnej súťaže Hodžova esej na bilingválnom gymnáziu v Sučanoch. V sobotu dni vyvrcholili kladením vencov pri hrobe M. Hodžu na Národnom cintoríne v Martine a pri jeho buste v Sučanoch. „Pripravujeme petíciu, aby sme v NR SR iniciovali zákon o Milanovi Hodžovi, čím by sa potvrdil jeho pozícia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín s medzinárodným presahom, čím by sme vyjadrili úctu jeho dielu,“ povedal pre MY Turčianskej noviny starosta obce Jozef Petráš. Na sučianskych slávnostiach potom odovzdali Cenu Milana Hodžu Zdenkovi Duriškovi, pracovníkovi SNK, ktorý sa dlhodobo venuje osobnostiam Hodžovho obdobia.
Po prvý raz bola udelená aj Čestná cena Milana Hodžu, ktorú získalo Národné české a slovenské múzeum a knižnica z amerického mesta Cedar Rapids v Iowe.

sobota 25. 6. 2011 18:07 | V.Legerská © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5952435/hodzove-dni-venovane-srobarovi.html

Na Paulinyho Turci prekvapili predovšetkým prozaické práce

 

V poradí 14. ročníka Paulinyho Turca, ktorého hlavným organizátorom je martinské Gymnázium VPT, sa zúčastnilo 32 autorov so 67 prácami .
Študenti gymnázií a základných škôl z Martina, Turčianskych Teplíc, Žiliny, Vrútok, Turzovky, Liptovského Hrádku a Kysuckého Nového Mesta si najskôr prezreli pôsobivý dokumentárno-umelecký film Žarty a žiale jubilanta Paulinyho –Tótha, ktorý filmovou rečou rozprával o tridsiatom výročí vydania prvej básne V. P. Tótha v roku 1875, na improvizovanej jubilejnej oslave, ktorá kontrastovala s dátumom zatvorenia MS v tom istom roku. Film predstavil Paulinyho aj ako vedúcu osobnosť slovenského politického života, redaktora, zakladateľa martinského gymnázia, martinskej sporiteľne, Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku, vydavateľa a redaktora časopisov Černokňažník, Sokol i Národných novín, aj ako autora početných ľudovýchovných spisov. Jeho súborné básne na vydanie, s ktorým sa môžu zoznámiť i súčasní začínajúci tvorcovia umeleckého slova, pripravila v roku 1877 jeho dcéra. Zhodnotiť a vybrať to najlepšie z tohto ročníka literárnej súťaže sa podujala odborná porota v zložení N. Galková, N. Miháliková a J. Beňovský. Z ich úvah, ktoré odzneli pred vyhlasovaním výsledkov, vyberáme najmä kritické stanovisko o tom, že nová úroda poézie tento ročník nepriniesla prekvapivé, experimentálne plody, ako to bolo zvykom na predchádzajúcich ročníkoch, ale svojou vysokou štylistickou, invenčnou, obsahovou i umelecko-literárnou hodnotou prekvapili prozaické práce.
Priniesli nové postrehy o rasových problémoch, o nedostatku záujmu rodičov o svoje deti, otvorili medzigeneračné problémy, rozpínanie sa drogovej závislosti medzi mladou generáciou a jej negatívne vplyvy na spoločnosť.
Zaujali aj briskné a odvážne sondy do chráneného súkromia mladých, do privátneho vesmíru ich túžob, do sveta nenaplnených lások či želaných pozitívnych vzťahov.
Vplyv literatúry science fiction sa prejavil aj na pokusoch o tento typ próz. Porota nakoniec rozhodla o udelení cien aj pre Turčanov takto: Próza I. kategória: 2. miesto: Ivana Froľová, Gymnázium V. Paulinyho-Tótha, Martin (Skús), 3. miesto: Jessica Jančová, ZŠ Hany Zelinovej, Vrútky (Tie správne slová), 3. miesto: Júlia Zacharidesová, ZŠ Hany Zelinovej, Vrútky (Sila priateľstva), poézia II. kategória: 2. miesto: Monika Šrámová, SOŠ – dopravná, Martin – Priekopa (Po roku), próza II. kategória: 3. miesto: Miroslav Olas, Gymnázium V. Paulinyho-Tótha, Martin (Obecenstvo neprestáva tlieskať)
V závere stretnutia vedenie Gymnáziia VPT vyhlásilo 15. ročník tejto tvorivej súťaže.

pondelok 20. 6. 2011 11:39 | J. Beňovský © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5942103/na-paulinyho-turci-prekvapili-predovsetkym-prozaicke-prace.html

 

Ave, milostiplná sloboda, požehnaný dar

 

Jeden z hodnotovo zaujímavých a myšlienkovo závažných literárnych programov tohtoročnej martinskej jari dostal priestor v audiovizuálnej sieni Slovenského národného literárneho múzea SNK. Stal sa tak podnetnou súčasťou pestrej programovej skladby 11. MLJ v Martine
Do Martina prišiel hosťujúci autor - rozhlasový publicista Ján Bábik – so svojím programom nazvaným Múzy za mrežami.
Programovo mapuje osudy slovenských spisovateľov, neoprávnene väznených v 50. rokoch 20. storočia. Sprítomňuje dramatické príbehy väznených slovenských spisovateľov v rozhlase už dlhšie. Z troch častí rovnomenného umeleckého dokumentu Múzy za mrežami začne Slovenský rozhlas na stanici Devín koncom júna vysielať už tretí cyklus pohnutých ľudských osudov. V martinskom programe zazneli bohaté citácie autentických väzenských príhod spisovateľov, ukážky z ich tvorby priamo z väzenia, resp. veršov a próz z pobytu za mrežami i z neskorších spomienok už na slobode.
Originálny dokument Jána Bábika moderátorsky uvádzala Ivana Danková a ukážky z básnickej i prozaickej tvorby režimom postihnutých spisovateľov recitoval Jozef Beňovský.
Prečo sa rozhodol spracovať takúto náročnú tému, J. Bábik povedal: Viem z histórie vlastnej rodiny, že starý otec bol tiež politickým väzňom. No zaujalo ma najmä to, že tejto téme nevenuje literárna história vôbec žiadnu pozornosť, a pritom sú to osudy 140 väznených spisovateľov, ktorí sa za mreže dostali z politických dôvodov. Sú medzi nimi komunisti aj ľudáci, demokrati aj obyčajní ľudia, katolíci, evanjelici, židia, štyria z nich boli popravení – Mikuláš Drábik, Marcel Herz, Alžbeta Golnerová-Gwerková a Vladimír Clementis a dvaja zomreli vo väzení – Daniel Krman a Ľudovít Šulek.
Do martinského dvojhodinového programu vybral rozhlasový redaktor tiež ukážku z tvorby jedného z najznámejších väznených spisovateľov, ktorým bol významný slovenský básnik Laco Novomeský. V známom procese proti tzv. slovenským nacionalistom bol odsúdený na desať rokov väzenia. Najmä na prítomných mladých ľudí v publiku mohla otriasajúco zapôsobiť citácia uvedená z autentického zvukového záznamu. Vo väzenskej atmosfére kruto a dlhodobo mučený básnik sa v zlomovej situácii zo zúfalstva priznáva k absurdným obvineniam. Neľudské zážitky našli neskôr odozvu v tvorbe. Tu je aspoň malá ukážka z reflexívnej básne Múdrosť L. Novomeského. „...je taká múdrosť, kľaknúť si pred koncilom, priznávať kardinálom blud a blúdenie a bludy...radšej si pokľaknúť než klesnúť na hranici, radšej skryť pravdu v sebe kdesi akoby v klenotnici, potom si znova doznať, že sa predsa krúti... J. Bábik konštatoval, že politické procesy proti spisovateľom neboli vedené za tvorbu, obžaloby zneli za vyzvedačstvo, organizovanie teroristických skupín, protikomunistickú činnosť, zradu komunistických ideálov a rodnej strany. Tajomník a osobný priateľ V. Clementisa oravský básnik Theo H. Florin bol tri roky mučený vo vyšetrovacej väzbe, kde vytvoril niekoľko básni. Ilustrácia drastického zážitku zo žalára je v citácii z básne, ktorá odznela v programe: ...a sen mi za noci čižmami drvili, a slza v oku mi sperlila sa krvou, keď vztyk zrevali, nepohol som brvou...
V Múzach za mrežami dostal svoj priestor aj väznený známy martinský maliar Ladislav Záborský. Svoje básne začal písať práve vo vyšetrovacej väzbe. Vymyslel si celkom originálny spôsob - mydlom a vylomeným zubom z hrebeňa si verše zaznamenával na dno cínového lavóra. V otcovom zastúpení prečítala prítomným jednu z básní dcéra L. Záborského.
Zásluhou R. Dobiáša sa prednedávnom ocitla báseň v antológii nazvanej tiež príznačne Básnici zas mrežami. Spisovateľ Rudolf Dobiáš patril k osobitne vzácnym hosťom nevšedného literárneho popoludnia v Martine. Vtedy, v rokoch krátko po vojne, v 50-tych rokoch 20. storočia, tiež patril k tým neprávom väzneným mladým mužom, nádejným spisovateľom. Svoje zatknutie tajnou štátnou bezpečnosťou roku 1953 neskôr autorsky verne opísal v novele Temná zeleň. Autentickým úryvkom priblížil pohnutú atmosféru ťaživej udalosti prítomného autora recitátor J. Beňovský. Podľa osobných skúseností R. Dobiáša bolo písanie priamo vo väzení nebezpečné, ak by väzňovi našli rukopis, hrozilo mu predĺženie väzenia o ďalšie roky. Vie to ako dobrý osobný znalec pomerov - sám prežil sedem krutých rokov vo väzení, z osemnástich, na ktoré bol odsúdený. Zaspomínal: Nebol som taký šikovný ako môj kamarát Tóno Srholec, ktorý sa tam učil akože ruštinu, čo sa mohlo. No on si azbukou písal anglické slovíčka, bol to geniálny nápad.... V posledných rokoch sa R. Dobiáš venuje tvorbe väznených druhov - spisovateľov a básnikov. Okrem kníh Temná zeleň, Tajní ľudia, Básnici za mrežami, zostavil dôležité publikácie literatúry faktu. V troch zväzkoch uverejnil medailóny väznených spisovateľov pod názvom Triedni nepriatelia.
Popoludnie s Múzami za mrežami mapovalo na pôde literárneho múzea celkom objavne neznáme smutné stránky našich národných dejín.
Rozprávaním o väznených osobnostiach slovenskej literatúry priložili tvorcovia programu umeleckú tehličku k lepšiemu poznaniu zamlčanej tragickej doby. Patrí sa vari na záver pripomenúť predsa aj optimistické slová hosťa martinskej literárnej jari, vzácneho autora a znalca problematiky, spisovateľa Rudolfa Dobiáša. Krátky citát je z jeho knihy Litánie k slobode. „...Ave, milostiplná sloboda, ty Bohom požehnaný dar, si naše vzkriesenie i zmar, ave, milostiplná sloboda...“

pondelok 13. 6. 2011 9:43 | V.Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5931741/ave-milostiplna-sloboda-pozehnany-dar.html


Poézie sa zbavíte tak, že ju dáte na papier

 

Slovenská literatúra žije – aj v zahraničí. Dokladá to aj podujatie Podoby slova, ktoré bolo súčasťou tradičnej Martinskej literárnej jari.
Po Česku, Srbsku, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku a krajinách západnej Európy prišiel rad aj na slovenských autorov píšucich v Kanade.
Podoby slova tentoraz predstavili súčasnú slovenskú literatúru v Kanade. Tú v priestoroch Slovenskej národnej knižnice, kde sa program konal, reprezentoval literárny vedec a prekladateľ Peter Petro. Nechýbal ani básnik a prozaik Iľja Čičvák.
Zbalili kufre.  Iľja Čičvák je rodák z východného Slovenska. Ešte pred emigráciou publikoval do časopisov Smena a Hlas ľudu satirické poviedky.
Z belgických baní, kde pracoval, písal literárne reportáže. Tie mu však odmietali vydať, pretože v sebe neniesli duch socialistického realizmu. „Môj kamarát mi povedal, aby som zbalil kufre nie zajtra, ale ešte dnes,“ spomína si na svoj útek. Peter Petro sa okrem písaného slova preslávil hlavne vďaka hudbe. „Hral som v kapelách, ako sú Prúdy a Beatmen. Po príchode do Kanady som si okamžite podal inzerát, či nehľadajú bubeníka,“ hovorí so smiechom. Kopla ich kanadská múza Čičvák debutoval exilovým románom Vyvolávanie slnka. V Kanade vydal aj štyri básnické zbierky. „Poézie sa dá zbaviť jedine tak, že ju dáte na papier. Po čase si vás však vaša múza opäť nájde,“ hovorí o knihe Milovanie so sfingami. Petro sám seba vníma skôr ako vedca, nie ako literáta. Dôkazom toho sú aj jeho Dejiny slovenskej literatúry určené odbornej verejnosti. Slovenský čitateľ nemá záujem Petro sa okrem písania venuje aj prekladom. Do angličtiny preložil Matkinov Polnočný denník a Pišťankovu trilógiu Rivers of Babylon. Istý čas sa dokonca pohrával s myšlienkou vlastného vydavateľstva. Ako však hovorí, nemá pre koho vydávať knihy. „Slovenský čitateľ v Kanade nemá o svoju literatúru záujem. Tá je skôr oceňovaná domácimi, nie Slovákmi,“ dopĺňa ho Čičvák. Napriek tomu nebola cesta slovenskej knihy za morom zbytočná. „Slovenská literatúra v Kanade je nedocenená, ale rozhodne nie je nepodstatná,“ zakončil príjemné stretnutie Peter Cabadaj zo SNK.

pondelok 13. 6. 2011 13:01 | Viera Ružinská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5931795/poezie-sa-zbavite-tak-ze-ju-date-na-papier.html

Je tu čas, v ktorom sa opäť oplatí čítať slovenskú literatúru

Je tu čas, v ktorom sa opäť oplatí čítať slovenskú literatúru V bohatej a rozmanitej programovej ponuke jedenásteho ročníka Martinskej literárnej jari hosťovala počas úvodného večera v Martine tiež mladá úspešná autorka. Spisovateľka Monika Kompaníková je absolventka VŠVU v Bratislave a okrem úspešných výstav je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. V Štúdiu Slovenského komorného divadla Martin predstavili autorkin román Piata loď v dramatizovanom čítaní protagonisti alternatívneho Divadla P. A. T. S. Daubnerová a P. Graus. Úspešná herečka a režisérka Slávka Daubnerová (ocenená divadelnou Doskou za objav roka) zahrala textovú sekvenciu Kompaníkovej románu pohybovo i divadelne podmanivo. Priblížila tak Piatu loď prítomnej spisovateľke a vnímavému publiku v invenčnej ukážke. Rovnocenným partnerom pri premýšľavom stvárnení textu bol tiež čítajúci komentátor literárneho deja a súčasne výrazne umocňujúco improvizujúci hudobník gitarista Pavel Graus. Spolu sa im zaujímavo podarilo priblížiť príťažlivú a napätú atmosféru náročne vybratého dramatizovaného príbehu z románu Piata loď. Priestor pre hosťa i vydavateľa Moderovanie prvého večera MLJ si pohotovo i pohodovo zobral na starosť Peter Cabadaj, hlavný organizátor celého martinského májového stretnutia s literatúrou, ktoré gestorsky zastrešila Slovenská národná knižnica. Najprv uviedol skupinu Arzén s pesničkami inšpirovanými poéziou slovenských básnikov. A potom už kládol nekonvenčné, bezprostredné otázky, v ktorých sa zaujímal o názor hlavného hosťa - mladej spisovateľky Moniky Kompaníkovej. Jeho zvedavosť sa ušla tiež známemu nezištnému a nevzdávajúcemu sa vydavateľovi pôvodnej slovenskej tvorby Kolomanovi Bagalovi. Kompaníková: Piata loď nie je o mne O tom, ako vnímala uvedenú javiskovú dramatizáciu svojho románu, sa autorka rozrozprávala spontánne a bez rozpakov: „Dávnejšie už píšem novú knihu, Piatu loď pomaly vypúšťam z pamäti. Pri niektorých myšlienkach v tomto tvare som zapochybovala, či som ich vôbec napísala ja. Účinkujúci si urobili zaujímavý, dosť temný výber textu, ich dramatické spracovanie som vnímala od napätia so zimomriavkami na koži. Môj román je o malých deťoch, motívy z dramatizácie by som sama takto asi nevybrala. A musím tiež povedať, že Piata loď vôbec nie je autobiografický román, ja som nič podobné - ťažké a zložité - osobne nezažila. Mala som veľmi pekné, harmonické detstvo, dobrých rodičov aj láskavú starú mamu.“ Je tu čas, keď sa oplatí čítať knihy M. Kompaníková v rozprávaní nezabudla pripomenúť svoj osobitý vzťah k Martinu, z tohto mesta pochádza rodina jej manžela. A ani v martinskom divadle - ako aj na literárnej jari – už tiež nie je po prvý raz. O svojej novej knihe, ktorú práve píše, ešte radšej nechcela hovoriť. V kontexte myšlienok o stave súčasnej slovenskej literatúry však celkom optimisticky povedala: „Po období istého útlmu a stagnácie našej literatúry je tu čas, keď sa opäť oplatí čítať slovenské knihy, slovenských autorov.“ So slovenskou literatúrou prežil roky Vernému účastníkovi MLJ, ktorý bol hosťom v Martine vari na všetkých jej ročníkoch, patrila otázka o osude vydávania slovenskej pôvodnej tvorby. Vo svojom vydavateľstve LCA prežil Koloman Kertész Bagala na vydavateľskom trhu so slovenskou literatúrou už dvadsať rokov. Zďaleka to neboli a nie sú ružové roky, naopak, má za sebou vo vydavateľstve mnohé, doslova existenčné i osobné problémy. No stále sa vie tešiť zo svojho dávneho naplneného sna. Má svoje vydavateľstvo a vydáva v ňom knihy, ktoré patria medzi najoceňovanejšie na Slovensku. Pri otázke, či to tak bude aj naďalej, sa len odzbrojujúco, milo a chápavo pousmeje. A úsmev odporúča každému, kto si chce splniť svoj sen, lebo, zdá sa, u nás to inak ako s nadhľadom ani nejde. Prekvapujúci odkaz Kolomana Bagalu z príjemného večera venovaného autorke Monike Kompaníkovej a románu Piata loď z vydavateľskej „liahne“ KKB preto znie nezvyčajne, no povzbudzujúco: „Usmievajme sa...“

sobota 4. 6. 2011 8:48 | V.Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 
http://turiec.sme.sk/c/5921526/je-tu-cas-v-ktorom-sa-opat-oplati-citat-slovensku-literaturu.html

 

Osvieženie so spisovateľmi

 Vchádzajúc do vestibulu Slovenskej národnej knižnice v utorok 24. mája som si všimla krásnu vaňu a okolo nej plno ľudí. Hneď som si pomyslela, že asi majú radi osvieženie v týchto horúcich dňoch, alebo niečo živé, moderné, ale najmä netradičné.
MARTIN. Nebolo to len o tom. Išlo o vernisáž. Vernisáž určitého objektu – „knihy“, ktorú otvoril Peter Cabadaj so slovami: „Hľadali sme určitý výraz, ako dať Martinskej literárnej jari hmatateľnú podobu. Boli úvahy o veľkej výstave, o inštaláciách po celom meste, avšak kríza a iné argumenty alibistov rozhodli, že také nič nebude. Tak sme sa rozhodli, že to urobíme priamo v priestoroch SNK, kde sa myšlienka narodila a kde každý rok na jar kvitne. Výzvu prijal martinský výtvarník Rado Vojtek, ktorý je s nami už od l. ročníka MLJ...„ Potom slovo odovzdal kurátorovi výstavy – slovenskému spisovateľovi Mariánovi Grupačovi, ktorý predstavil výtvarný opus s názvom Bez tiráže. Povedal pritom: „Kniha je základným a nosným článkom tohto výtvarného počinu. Kniha ako umelecké dielo, ako artefakt, ako dôvod, princíp, najmä ako efemérna substancia niečoho výnimočného, čo presahuje človeka v jeho pominuteľnosti a smrteľnosti a túžbe po poznaní. Rado Vojtek prináša svoju víziu knihy, ktorú môžeme čítať bez predsudkov, bez prekladu a bez tiráže. Jeho jazyk je univerzálny, nie však paušálny. Sú tu spisovatelia, ktorí boli, sú a budú. A hlavne sa zameral na martinských autorov či už žijúcich alebo nežijúcich...“ Sám autor poznamenal, že ide o „recykláciu“ slovenských spisovateľov. Je to určité perpetuum mobile. Literatúra chrlí a chrlí neustále mená, diela, posolstvá, symboly a šifry...

nedeľa 5. 6. 2011 13:14 | Iva Poláková
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5921574/osviezenie-so-spisovatelmi.html

 

Oslavy v Martine začali detským dňom

 V Martine od dnes začína bohatý program celonárodných osláv 150. výročia Memoranda národa Slovenského, Dní mesta Martin 2011 a európskeho projektu Jantárová cesta. 
Osvedčená spolupráca Mesta Martin, Matice Slovenskej a Slovenskej národnej knižnice opäť prináša dní plné podujatí s vysokou kultúrnou a historickou hodnotou. Päťdňový program dnes na Divadelnom námestí otvorilo divadelné podujatie Červená čiapočka, ktorú na pódiu vystriedali tanečníci. Umenie dnes dotvárajú spevom Mária Podhradská s Richardom Čanakym, maľovaním zas tvorivé dielne z ateliéru Evy Bebčákovej. Svoje tvorivé dielne priniesol i Branter Fatra. Pešou zónou sa premáva pouičné kontaktné divadlo, na kultúrnom móle prebieha bábkové divadielko pre deti. Program pokračuje zajtra pre dospievajúcich a dospelých koncertmi populárnych spevákov a skupín. Od 15. hodiny do 22.30 vystúpia Martin Chodúr, Homosapiens, The Uniques, AMO and Band a Bačova fujara.

http://turiec.sme.sk/c/5920483/oslavy-v-martine-zacali-detskym-dnom.html
štvrtok 2. 6. 2011 15:40 | (md)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Prípad Katuščák je pre ministra kultúry uzavretý

Minister kultúry Daniel Krajcer pri menovaní riaditeľa Slovenskej národnej knižnice Dušana Katuščáka do funkcie, požiadal novo menovaného riaditeľa, aby predložil previerku NBÚ. Dušan Katuščák od Národného bezpečnostného úradu získal previerku 3. stupňa „tajné“. D. Katuščák navyše ministerstvo kultúry informoval, že v rámci preverovania úspešne prešiel aj tzv. detektorom lži.
Na základe týchto informácií minister kultúry Daniel Krajcer považuje tento problém za uzavretý a Dušan Katučšák zostáva vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice. Minister D. Krajcer je presvedčený, že postupoval v tomto prípade nadštandardne a nemá vedomosť o tom, že by rovnako postupoval iný ústredný orgán štátnej správy. Možnosti preverovania sú podľa ministra vyčerpané, iné nie sú v jeho kompetencii.

15.4.2011 PhDr. Eva Chudinová, hovorkyňa MK SR a vedúca referátu MK SR
http://www.culture.gov.sk/aktuality/pripad-katuscak-je-pre-ministra-kultury-uzavrety#fpPyMP5IKa2wi7wHLUaJug


 

Najkrajšie knihy Slovenska 2010

 V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca sa včera popoludní (4.5.2011) uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení súťaže Najkrajšie knihy Slovenska 2010.
Uskutočnil sa už 19. ročník súťaže, do ktorého vydavatelia prihlásili rekordný počet 140 titulov. Po skončení slávnosti bola otvorená výstava Najkrajšie knihy Slovenska 2010 v BIBIANE na Panskej ulici 41. Hlavným usporiadateľom podujatia je BIBIANA, medzinárodný dom umenia, spoluusporiadateľmi sú: Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku.
Na slávnosti sa zúčastnil minister kultúry SR Daniel Krajcer, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Eugen Jurzyca a ďalší hostia. Súťaž o najkrajšie knihy už od roku 1965 hodnotí výtvarnú úroveň a kvalitu polygrafického spracovania knižnej produkcie neperiodických publikácií knižného charakteru vydaných v uplynulom kalendárnom roku. Do súťaže bolo prihlásených 140 kníh, z ktorých porota vyradila dva tituly, ktoré nespĺňali kritériá stanovené štatútom. V kategórii vedecká a odborná literatúra súťažilo 27 kníh, krásna literatúra 23, literatúra pre deti a mládež 26, učebnice 15, knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie 25, bibliofilské tlače 1 a v kategórii študijné práce výtvarných a polygrafických škôl súťažilo 21. Knihy zaslané do súťaže hodnotí nezávislá porota zložená z členov direktória súťaže, z ilustrátorov, grafických upravovateľov, fotografov, výtvarných teoretikov, polygrafov, vydavateľov a ďalších odborníkov, ktorých určí direktórium. Porota v tomto roku zasadala 15. a 16. februára 2011 v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti.

5.5.2011 PhDr. Eva Chudinová, hovorkyňa MK SR a vedúca referátu MK SR 

 
http://www.culture.gov.sk/aktuality/najkrajsie-knihy-slovenska-2010#xWQtERwK8UCZitIZMpL7zQ

Počúvame, že niet peňazí, napriek tomu sa píše a ľudia napísané čítajú

Stojíme na prahu ďalšieho sviatku literatúry – XI. ročníka Martinskej literárnej jari.
Uskutoční sa v dňoch 24. – 27. mája. Hovoríme o ňom s Petrom Cabadajom zo Slovenskej národnej knižnice.

Tohto roku sa organizuje už XI. ročník Martinskej literárnej jari (MLJ). Je rozdiel medzi ambíciami prvého ročníka tohto podujatia v porovnaní s aktuálnym? A čo spája literárne jari v toku času?
- Ambície Slovenskej národnej knižnice (SNK) ako hlavného organizátora podujatia sú stále rovnaké. MLJ profilujeme ako medzinárodné, multigeneračné a multižánrové podujatie, ktoré sa snaží rozmanitými spôsobmi, v širších súvislostiach a atraktívne prezentovať a propagovať súčasnú knižnú kultúru, pôvodnú literárnu tvorbu a jej najzaujímavejších protagonistov.

Jedným z nosných programov MLJ je odborný seminár k sedemdesiatke spolkovej Slovenskej národnej knižnice? Prečo seminár, komu je určený a aký medzník predstavuje v činnosti SNK dnes? -
Aj v tomto roku si pripomíname niekoľko významných výročí, ktoré majú neodmysliteľnú spojitosť s Martinom. Do tejto kategórie patrí bezpochyby i 70. výročie konštituovania spolkovej SNK, ktorá vznikla v lone Matice slovenskej. (Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 1. 5. 1941 v budove Advokátskej komory.) Pri tejto príležitosti sme pripravili odborný seminár, na ktorom si pripomenieme pozadie vzniku SNK, jej význam a odkaz pre dnešok. Osobitne by som chcel zdôrazniť, že o vznik a následnú všestrannú činnosť SNK sa zaslúžili také osobnosti, ako Jozef Cíger Hronský, František Hrušovský, Anton Augustín Baník, Jozef G. Cincík, Július Barč-Ivan a ďalší. Položili trvalé základy modernej ustanovizne, pričom vo viacerých smeroch sa ich pôvodné zámery dodnes nenaplnili.

O tom všetkom sa bude hovoriť na seminári (24. 5.), ktorý prinesie potenciálnym záujemcom mnoho nových objavných súvislostí. Časť programu MLJ sa v posledných rokoch sťahuje aj na profesionálne divadelné javisko. Na čo pozvete turčiansku verejnosť tentoraz?
- Spoločne s bratislavskými priateľmi sa snažíme hľadať atraktívne formy propagácie súčasnej kvalitnej pôvodnej tvorby. Vo svete už dlhšie „letia" dramatizácie, respektíve dramatizované čítanie z románov a iných literárnych predlôh. Pred dvoma rokmi sme sa rozhodli, že skúsime, či takáto forma osloví aj turčiansku kultúrnu verejnosť. Plné Štúdio Slovenského komorného divadla nás milo prekvapilo, preto pokračujeme do tretice. Jedna z najvýraznejších osobností mladšej generácie slovenského divadelníctva Sláva Daubnerová pripravila spolu s Divadlom P.A.T. dramatizáciu najnovšieho románu úspešnej prozaičky a výtvarníčky Moniky Kompaníkovej (Piata loď). Ide o precítený príbeh o deťoch, malých utečencoch, ktorí si v záhradnom domčeku vytvoria svoju vlastnú domácnosť, založia rodinu... Náhradnú rodinu. Po skončení dramatizácie bude nasledovať beseda s autorkou románu a vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. V pozícii hudobného hosťa sa predstaví známa kapela Arzén, ktoré len pred niekoľkými dňami nahrala svoje najnovšie cédečko Odpovede - zhudobnené básne slovenských poetov. Na MLJ to teda bude svetová premiéra tohto zaujímavého albumu.

V programe sme našli vernisáž knihy, vernisáže výstav. Prečo by ich mala verejnosť vidieť, zažiť? -
Všade naokolo počuť hlasy, že je kríza, že na nič nie sú peniaze, zrušili sa granty, „témou dňa" sa stalo šetrenie za každú cenu, „zodpovedné správanie"... Pripadá mi to tak, že kvôli kríze by sme nemali robiť vôbec nič, iba bedákať. Keby podobne uvažovali naši predchodcovia pred 150 rokmi, nikdy by sa v Martine nijaké memorandové zhromaždenie nezišlo! Na MLJ nám mesto nedalo ani cent, ale nesťažujeme sa. Dokonca sme mesto Martin ponechali na všetkých oficiálnych tlačovinách ako hlavného partnera SNK pri príprave a realizácii podujatia, nad ktorým má primátor záštitu. Prečo to všetko spomínam? Vysoko oceňujem tvorivých ľudí, ktorých nijaká kríza nikdy neodradí od písania, maľovania, hrania, nakrúcania. Títo vzácni jedinci sa rozhodli žiť v centre národnej kultúry Slovenska a Slovákov za každú cenu a organizátori MLJ budú robiť všetko preto, aby sa v kontexte nášho podujatia mohli dôstojne predstaviť a pochváliť so svojím najnovším dielom.

A by tie diela mohla verejnosť vidieť a zažiť! Slovenská literatúra a zahraničie - tentoraz s presahom do Kanady. Prečo padol výber na túto vzdialenú krajinu?
- Tradičný program MLJ s názov Podoby slova, ktorý pripravuje SNK v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, reflektuje skutočnosť, že slovenská literatúra nevzniká len na území Slovenska. Vznikala, a dodnes vzniká, i za hranicami našej vlasti, neraz v najvzdialenejšej cudzine, kde sa Slováci ocitli najmä v dôsledku politických či hospodárskych turbulencií. Preto nebola vždy dostupná slovenským čitateľom. Nečudo, že v našom vnímaní zostalo voči nej mnoho predsudkov nepodložených hlbším poznaním tvorby jej jednotlivých predstaviteľov. Po krajanských autoroch z Česka, Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a západnej Európy prišiel tento rok rad na Kanadu. V kolíske hokeja alebo, ak chcete, v krajine „javorového listu" vychádzajú slovenské noviny a časopisy už vyše sto rokov! V prúdení času žili v Kanade mnohé osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa úspešne venovali literatúre, umeniu, vede, športu či biznisu. Zásluhou niekoľkých nakladateľstiev a ich edícií (Dobrá kniha, Naše snahy, Slovenská spoločnosť pre vedu a kultúru a iné) tu vychádzali zaujímavé knižné tituly. Na tohtoročnej MLJ budú 26. 5. slovenskú literatúru v Kanade reprezentovať renomovaný univerzitný profesor, slavista, literárny vedec, prekladateľ a príležitostný prozaik Peter Petro (v mladosti, pred emigráciou v roku 1968, aj bubeník legendárnych skupín Beatmen a Prúdy), a prozaik a básnik Iľja Čičvák. Druhému menovanému vyšla na sklonku minulého roku v Matici slovenskej básnická zbierka Milovanie so sfingami. Súčasťou programu bude aj vernisáž výstavy Slovenské knihy, noviny a časopisy v Kanade.

Stredoškolská mládež a mládež vôbec je adresátom viacerých programov MLJ. Je to zámer? Ak áno, prečo je spojenie umeleckého slovo a mladí ľudia také dôležité?
-
Treba si to otvorenie priznať, že v dnešných pretechnizovaných a uponáhľaných časoch literatúre ruže nekvitnú. Ozývajú sa dokonca hlasy falošných prorokov, ktorí hovoria o jej zbytočnosti a považujú umeleckú spisbu za akýsi dobový anachronizmus. Podľa nich existujú oveľa modernejšie a efektívnejšie formy na dobýjanie, ako aj zlomenie ľudskej duše. Nech si novodobí proroci hovoria čo chcú, faktom ostáva, že ešte stále žijú medzi nami mladí ľudia, ktorí veria v magickú silu literatúry. Veľmi ma teší a povzbudzuje skúsenosť, že časť mládeže sa venuje vlastným písačkám, číta, recituje. Preto je našou prvoradou povinnosťou vytvárať kreatívnym žiakom, študentom a ich obetavým pedagógom také podmienky a možnosti, v rámci ktorých dostávajú primeraný publikačný priestor a môžu sa inšpiratívne konfrontovať so svojimi rovesníkmi. Samozrejme, vytrvalo sa tiež snažíme o to, aby sa v rámci MLJ mohli každý rok stretnúť so špičkovými spisovateľmi z domova i zo zahraničia..

Múzy za mrežami - program o väznených slovenských spisovateľoch je novinkou v scenári MLJ. Dozrel čas? - Nebudem sa zamýšľať nad tým, či dozrel čas. Niektorí hovoria, že je to už zabudnutá minulosť, iní zas, že sa o tom stále hovorí a píše málo, sú aj, žiaľ, takí, pre ktorých to nikdy nebola a nebude téma. Osobne som bol vždy presvedčený o význame historickej pamäti pre dnešok. Človek nemôže odovzdať iným svoju vlastnú starobu, problémy alebo charakter; môže a mal by však odovzdávať vlastnú historickú pamäť, autentickú skúsenosť, ktorá bola nemilosrdne konfrontovaná s besniacou totalitou. Autor Ján Bábik pripravil sugestívne pásmo Múzy za mrežami a my sme prejavili záujem prezentovať ho v rámci MLJ (27. 5.). Pripomenieme si teda básnikov a spisovateľov, ktorí museli za svoju vieru, občianske postoje a principiálnosť tvrdo pykať v komunistických žalároch. Mimochodom, bol medzi nimi aj Martinčan Ladislav Záborský, uznávaný výtvarník, ktorý o svojom pobyte za mrežami vydal svojho času pôsobivé básnické svedectvo.

Hudba a literatúra, výtvarné umenie a literatúra v spojení s tradičnými miestami a ľuďmi. Čo okrem tradície prinášajú programy Piatok s Piatkom a podujatia v galérii.
- V súlade s tradíciou ponúkame tunajšej kultúrnej verejnosti atraktívne programy, ktoré prirodzene a nevtieravo prepájajú literatúru s inými umeleckými žánrami. Piatok s Piatkom je parádna bodka za každou MLJ. Inak to nebude ani tento rok (27. 5.) Popri zaujímavých spisovateľoch (Veronika Šikulová, Ľubo Dobrovoda) sa predstaví aj vychádzajúca hviezda českého folkového neba, textárka, poetka, gitaristka a speváčka Martina Trchová. Okrem nej príde do Martina o dva dni skôr i legenda českého folku Vladimír Merta. Keď bol v našom meste naposledy, čiže v roku 1987, organizátori jeho poloilegálneho koncertu mu na znak úcty udelili titul „národný umelec". Okrem pestrej palety programov bude teda aj na čo spomínať.

 pondelok 16. 5. 2011 13:10 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5891456/pocuvame-ze-niet-penazi-napriek-tomu-sa-pise-a-ludia-napisane-citaju.html

Medzinárodný projekt o vzdelávaní dospelých zavŕšili v krajskej knižnici

Vzdelávanie dospelých a výmenu skúseností v oblasti celoživotného vzdelávania rozvíjali počas dvoch rokov inštitúcie z piatich európskych štátov v rámci projektu, ktorý zavŕšil medzinárodný seminár na pôde Krajskej knižnice (KK) v Žiline. Riaditeľka KK v Žiline Katarína Šušoliaková uviedla, že prínosom projektu pre knižnicu je predovšetkým výmena odborných skúseností v oblasti vzdelávania dospelých, poskytovania služieb verejnými knižnicami či inšpirácie pre začlenenie nových aktivít do vzdelávacieho programu krajskej knižnice. "Najmä v oblasti informačných technológií rozšírenie vzdelávania o prácu s google nástrojmi, tvorba blogov, ale aj tréningy pamäte. Ďalej nadviazanie vzájomných kontaktov, ktoré plánuje knižnica využívať aj v budúcnosti pri tvorbe medzinárodných projektov," povedala Šušoliaková. Krajská knižnica predstavila partnerom projektu popri vlastnej inštitúcii metódy vzdelávania dospelých v slovenských verejných knižniciach. "Zoznámili sa s aktivitami Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity, vzdelávacími aktivitami Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej pre dospelých, s poslaním, službami a vzdelávacími aktivitami Slovenskej národnej knižnice v Martine a navštívili aj jej digitalizačné pracovisko," uviedla riaditeľa krajskej knižnice. Partnermi projektu podporeného z programu Grundtvig Učiace sa partnerstvá, podprogram Grundtvig Program celoživotného vzdelávania boli tri verejné knižnice KK v Žiline, Knihovna Kroměřížská z Českej republiky a Biblioteca Judeteana Valcea z Rumunska a inštitúcie zaoberajúce sa vzdelávaním dospelých Proinov z Portugalska a EURO-NET z Talianska. utorok 10. 5. 2011 8:26 | Copyright © TASR 2011 © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://zilina.sme.sk/c/5885844/medzinarodny-projekt-o-vzdelavani-dospelych-zavrsili-v-krajskej-kniznici.html

V Bratislave ocenili najkrajšie slovenské knihy vydané v minulom roku

 

Bratislava 4. mája (TASR) – Vydavatelia kníh, spisovatelia, ilustrátori a ďalší tvorcovia literatúry mali dnes sviatok, keď v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave odovzdávali ceny za najkrajšie minuloročné slovenské knihy. Dôstojnosť slávnostnej chvíle umocnila účasť dvoch členov vlády – ministra kultúry Daniela Krajcera a ministra školstva Eugena Jurzycu.

Ministerstvo kultúry udelilo štyri ceny, ktoré odovzdal šéf tohto rezortu. Za výtvarnú a technickú kvalitu knihy Štiavnické interiéry ju získalo Vydavateľstvo Marenčin PT a Občianske združenie Kruh, za vynikajúce ilustrácie knihy Oči a rýmy Peter Uchnár a Juraj Vitek, za vynikajúcu grafickú úpravu knihy Dóm Barbara Neumannová a za bibliofilské vydanie knihy Pieseň piesní Peter Ďurník. "Čítanie kníh je posledná vášeň, ktorá mi ostala z detstva, preto sem patrím," zdôvodnil svoju účasť Krajcer.

Zástupca Slovenského pedagogického nakladateľstva – Mladé letá si prevzal od Eugena Jurzycu cenu jeho ministerstva za Hudobnú výchova pre 3. ročník ZŠ. Úspešní tvorcovia dostali ďalšie ceny od Zväzu polygrafie, Bibiany, Slovenskej národnej knižnice za študentské práce, vedeckú a odbornú literatúru, učebnice, krásnu a inú literatúru.

Devätnásťčlenná porota hodnotila 138 publikácií. Zohľadnila nielen celkovú úpravu, papier a vonkajší vzhľad, ale aj obsahové posolstvo publikácií. Podľa jej predsedu Martina Kellenbergera je to pekná vlaňajšia kolekcia, ktorá svedčí o tom, že slovenská kniha má stále vysokú úroveň. "Potešilo ma, že o túto tvorbu majú záujem aj študenti. Opäť sme sa presvedčili, že najkrajšie knihy sa formujú z monografií a kolekcií o umelcoch," pre TASR povedal Kellenberger.

Ocenené knihy sú do 27. mája na výstave v Bibiane.
http://www.tasr.sk/200.axd?k=20110504TBB00591

 

Pripravuje sa ďalšia nádieľka krásneho slova

Martinská literárna jar (MLJ), ktorej XI. ročník sa uskutoční v dňoch 24. – 27. mája, organizuje Slovenská národná knižnica v spolupráci s viacerými inštitúciami. Od začiatku sa profiluje ako medzinárodné, multigeneračné a multižánrové podujatie.

Zároveň ide o projekt, ktorý sa snaží rozmanitými spôsobmi, v širších súvislostiach a najmä atraktívne propagovať a prezentovať súčasnú knižnú kultúru, pôvodnú literárnu tvorbu a jej najzaujímavejších protagonistov. Integrálnou súčasťou pripravovaného XI. ročníka MLJ budú, tak ako po iné roky, okrem dominantných literárnych a knižničných aktivít aj rôzne osvedčené sprievodné akcie (stretnutia s autormi, prezentácie najnovších knižných publikácií, autogramiády, odborné programy, výstavy, hudobné koncerty, literárne súťaže, programy pre deti...).

Ani tento rok nebude chýbať originálne mapovanie aktuálnej českej literárnej a hudobnej scény (Vladimír Merta, Jan Rejžek, Martina Trchová), dramatizácia najnovšieho románu popredného slovenského autora (Monika Kompaníková), literárne pásma (Múzy za mrežami, Slovo je zamat i meč!) či populárny program Piatok s Piatkom (Veronika Šikulová, Ľubo Dobrovoda). Organizátori tiež pokračujú v približovaní aktuálneho slovenského literárneho a kultúrneho života v zahraničí. Po krajanských autoroch z Českej republiky, Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a západnej Európy sa teraz v Martine predstavia Slováci z Kanady (Peter Petro, Iľja Čičvák).

XI. ročník Martinskej literárnej jari je venovaný 70. výročiu vzniku spolkovej Slovenskej národnej knižnice.

pondelok 2. 5. 2011 9:53 | (CA)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5871938/pripravuje-sa-dalsia-nadielka-krasneho-slova.html

Matica slovenská vyhlasuje súťaž Memorandová esej

Matica slovenská (MS) vyhlasuje pri príležitosti 150. výročia Memoranda národa slovenského prostredníctvom Slovenských národných novín (SNN) a ich prílohy Orol tatranský literárnu súťaž Memorandová esej.
Do súťaže sa môžu podľa zástupcu šéfredaktora SNN Igora Váleka zapojiť autori do 35 rokov. Súťaž je verejná, neanonymná a autori sa môžu zúčastniť s pôvodnými, doteraz nepublikovanými rukopismi v slovenskom jazyku tematicky súvisiacimi s predmetným významným medzníkom v dejinách slovenského národa. Autor sa môže na súťaži zúčastniť 1 prácou s rozsahom maximálne 5 400 znakov vrátane medzier, uviedol Válek.
Doplnil, že súťažné práce musia autori poslať v 3 vyhotoveniach na adresu Slovenské národné noviny, Mudroňova 1, 03601 Martin 1. V sprievodnom liste treba uviesť meno autora, dátum narodenia, adresu, telefónny, prípadne e-mailový kontakt a názov textu. Posielať ich môžu aj e-mailom na adresu snn@matica.sk so všetkými vyššie uvedenými náležitosťami. Uzávierka súťaže je 30. mája 2011, slávnostné vyhlásenie výsledkov bude súčasťou memorandových osláv pod záštitou predsedníčky vlády SR 3. júna 2011, informoval Válek.
Ocenené práce budú publikované v prílohe SNN Orol tatranský, v časopise Dotyky, na internetovej stránke MS i ďalších vyhlasovateľov súťaže. Súťažné práce bude posudzovať odborná porota zložená zo zástupcov redakcie SNN, Slovenskej národnej knižnice (SNK), Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a Literárneho informačného centra (LIC). Najlepšie ohodnotené práce a ich autori budú ocenení knižnými a vecnými cenami počas slávnostného vyhlásenie výsledkov, uzatvoril zástupca šéfredaktora SNN.
Literárnu súťaž Memorandová esej pripravil MS v spolupráci s mestom Martin, SNK, SSS a LIC.

pondelok 2. 5. 2011 15:23 | TASR
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5875365/matica-slovenska-vyhlasuje-sutaz-memorandova-esej.html


Knihami Horného Považia sa stali monografia Trnové a Srdečný pozdrav z dovolenky

V Krajskej knižnici v Žiline v piatok 29. apríla slávnostne vyhlásili výsledky súťaže Kniha Horného Považia 2010. Do súťaže sa zapojilo 1 047 hlasujúcich a rozhodli o víťazstve kníh v dvoch súťažných kategóriách.Minulý piatok vyhlásili v Krajskej knižnici v Žiline výsledky 5. ročníka čitateľskej súťaže Kniha Horného Považia 2010.
Do boja o Knihu Horného Považia bolo zapojených 43 knižných titulov, ktoré boli späté s regiónom Horné Považie témou alebo osobou autora textovej či obrazovej časti. „Súťažou sleduje knižnica predovšetkým propagáciu regionálnych autorov, ich tvorby a propagáciu literatúry s tematikou regiónu,“ vyslovila Ivana Jančulová, z úseku regionálneho výskumu, dokumentov a informácií Krajskej knižnice v Žiline. Podobné súťaže sú aj v ostatných regiónoch Žilinského kraja.
„Do hlasovania sa zapojilo 1 047 hlasujúcich, ktorí mali možnosť hlasovať v čase od 1. marca do 20. apríla," povedala riaditeľka knižnice Katarína Šušoliaková.  Hlasovalo sa v dvoch kategóriách. V kategórii odborná literatúra udelili hlasujúci 716 hlasov a v kategórii beletria 331 hlasov.

Odborná literatúra
Ocenenie Kniha Horného Považia 2010 získala v kategórii odborná literatúra  kniha Trnové - monografia obce,  autorský kolektív pod vedením Dr. Ivana V. Hudeca s počtom hlasov 255. Kniha vznikala dva roky a mapuje históriu žilinskej mestskej časti Trnové od prvej písomnej zmienky až po súčasnosť.
Za ňou sa umiestnila kniha Miloša Kovačku Akty a závery. Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z r. 1610. Tá získala celkovo 105 hlasov. A na treťom mieste skončila kniha Drotárstvo, s počtom hlasov 98 hlasov.

Zaujala i beletria
V kategórií beletria získala ocenenie kniha Srdečný pozdrav z dovolenky od autorky Beáty Jarošovej, s počtom hlasov 81. Jej kniha zaujala svojimi krátkymi príbehmi najmä ženy a matky. „Kniha je o rodine a o tom, čo v podstate pozná každá mama, že materská dovolenka nemá s dovolenkou vôbec nič spoločné. Oslovuje najmä maminy a ženy, ktoré to zažili samé," prezradila o knihe autorka.

Na druhom mieste sa umiestnil Michal Horecký s knihou Veselé rozprávky pre Betku a to vďaka 60 hlasom. Dvadsaťpäť platných hlasov získala kniha básní Igora Cvacha Modrou cestou.
Z víťazných publikácií  bude zostavená výstava, ktorá postupne puputuje po všetkých regionálnych knižniciach Žilinského samosprávneho kraja.

sobota 30. 4. 2011 17:19 | Katarína Kvašňovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://zilina.sme.sk/c/5872853/knihami-horneho-povazia-sa-stali-monografia-trnove-a-srdecny-pozdrav-z-dovolenky.html

Bodka za anketou Kniha Turca 2010

V stredu urobili organizátori  bodku za tohtoročnou anketou Kniha Turca 2010, ktorú naša redakcia MY Turčianske noviny organizovala v spolupráci s Turčianskou knižnicou a Žilinským samosprávnym krajom.
Anketu Kniha Turca 2010 začiatkom tohto roka vyhlásili v dvoch kategóriách, pričom podmienkou do jej zaradenia bola nevyhnutnosť, aby sa obsah alebo autor či vydavateľstvo  titulu spájali s našim regiónom. Nominovať knihu mohla čitateľská verejnosť, autori, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci či distribútori kníh. Do 1. februára, kedy bola uzávierka prihlasovania, do ankety prišlo 37 prihlášok kníh, v kategórii beletrie pre deti a dospelých súťažilo 14 kníh a v rámci kategórie odborná literatúra pre deti a dospelých sa zišlo 23 kníh.

Zatiaľ to bol najúspešnejší ročník
Tu sa treba na chvíľku zastaviť – v prvom ročníku ankety sme mali nominovaných 20 kníh, v druhom tiež 20 titulov, aktuálny ročník bol teda početne najvyšší. Tento výsledok nás hádam môže oprávňovať k presvedčeniu, že anketa má svoj ohlas u autorov a najmä vydavateľov jednotlivých kníh, ktorí napríklad už v tomto čase avizujú svoj záujem o budúci ročník ankety.
V tomto ročníku prišlo do redakcie počas piatich hlasovacích kôl spolu 2 312 hlasov, z toho v kategórii beletria pre deti a dospelých 1 359 hlasov a v kategórii odborná literatúra pre deti a dospelých 953 hlasov. Opäť to porovnáme s predchádzajúcimi ročníkmi. Na Knihu roka 2008 prišlo 1 022 hlasov, za Knihu roka 2009 hlasovalo 509 čitateľov.Od bibliografie po torty

Pripomeňme ešte, že v prvom ročníku ankety sa knihou roka stala knižka o dermakologičke Želmíre Fetisovovej s názvom Personálna bibliografia a zopár kraťučkých objatí, ktorú zostavila Ivana Poláková, v druhom ročníku to boli už dva tituly: Čaša plná lásky od Milana Tumu a monografia Petra Holbičku Žilinská diecéza.

Tohto roku sa víťazom v kategórii beletria pre deti a dospelých stala dvojica autorov Jozef Novák - Juraj Roháč s knihou Heraldik bez erbu (vydala Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť), ktorí získali permanentku na masáže venované Agneškou Kukovou z Harmony A. K. Víťazka v kategórii odborná literatúra pre deti a dospelých Mária Zjavková a jej titul Torty a múčniky, ktorý vydalo martinské Vydavateľstvo Matice slovenskej, získala poukážku na lekcie golfu pre dve osoby od Golfovej akadémie – Eagle golf club, Snowland – Valčianska dolina. Cenu pre hlasujúcu čitateľku, ktorú sme v redakcii vyžrebovali, získala Margita Buociková. Polročné predplatné našich novín prijala s potešením. Patrí k našim verným čitateľkám.

Príjemné finále pre nové začiatky
Stretnutie v Turčianskej knižnici bolo príjemným finále za ďalším ročníkom ankety, ktorá si v Turci získava stále vyššiu popularitu, a ktorá má za cieľ popularizovať knižnú tvorbu o regióne a prezentovať jej autorov. Slova na ňom sa ujali aj autori víťazných kníh. Jozef Novák spomenul, že Heraldik bez erbu je kniha, ktorá je bodkou za súborom jeho odborných kníh, ktorých je autorom. Dopĺňa a dopovedáva v nej to, čo chcel zdôrazniť zo svojej bohatej vedeckej a pedagogickej práce. Mária Zjavková sa s potešením priznala, že jej Torty a múčniky majú za sebou druhú dotlač a aj tá sa dopredáva.

sobota 30. 4. 2011 9:11 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

 

Blanárik previerku Katuščákovi dal. Archívy ho netrápia

 http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1230765

 

sté výroČie narodenie Bodeneka

Článok (pdf)

Vrútočan 4/2011

Kniha o klenotoch knižnej kultúry sa sama stala klenotom

Dokumentárne dedičstvo, ktoré bolo doteraz schované vo fondoch a zbierkach Slovenskej národnej knižnice, vyšlo knižne pod názvom Klenoty knižnej kultúry. Dnes popoludní knihu krstili v budove Slovenského národného literárneho múzea v Martine.
Autormi Klenotov knižnej kultúry sú Ľubomír Jankovič a Klára Komorová. Unikátne dielo obaja pokrstili spolu s primátorom mesta Martin Andrejom Hrnčiarom, generálnym riaditeľom SNK Dušanom Katuščákom a Jaroslavom Kozákom dnes po 17. h.
V čase, keď knihy bojujú o záujem čitateľa, prichádza publikácia plná starých a vzácnych dokumentov, ktoré boli doteraz ukryté pred svetom v slovenských i maďarských archívoch. Čakali na svojich objaviteľov. Sú to rukopisné, tlačené a grafické klenoty z depozitov SNK a v knihe sú zoradené od obdobia Veľkej Moravy až po 18. storočie.
V knihe sú zahrnuté stredoveké kódexy a ich fragmenty, literárne a hudobné rukopisy, prvotlače 15. storočia slovenskej a celoeurópskej proveniencie, tlače 16. storočia celoeurópskej proveniencie a staré a vzácne tlače 17. a 19. storočia, ex librisy, mapy, rarity a unikátne atlasy, grafické obrazy a umelecké knižné vzácne väzby.
Textovou súčasťou reprezentatívnej publikácie bude odborný výklad k uvedeným dokumentom. Kniha chce byť výkladnou skriňou zbierok SNK v Martine a slovenskej kultúry.

piatok 1. 4. 2011 15:36 | (kov)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 

http://turiec.sme.sk/c/5833321/kniha-o-klenotoch-kniznej-kultury-sa-sama-stala-klenotom.html 

 

Prezentácia kníh v Univerzitnej knižnici

http://www.ecav.sk/?p=Aktual/Aktualoznam/prezentacia_knih_v_univerzitnej_kniznici_

31. 3. 2011 o 13.00 hod. vás pozývame na prezentáciu publikácií Turzovské knižnice, Rod Révai v slovenských dejinách, Zákony a ustanovenia Žilinskej synody, Biografický lexikón Slovenska a ďalších.

Pozvánka 
PhDr. Klára Komorová, PhD. | 29.3.2011

 

Knižnice pre všetkých

Po roku sa opäť k čitateľom vracia jedno z nosných podujatí knižníc na Slovensku – Týždeň slovenských knižníc. Začalo sa včera a potrvá do 3. apríla.
V martinskej Slovenskej národnej knižnici sa v tomto týždni zamerali predovšetkým na tradičné odpustenie poplatkov pri registrácii čitateľov a sankčných poplatkov, na bezplatné poskytovanie medzinárodných medziknižničných výpožičných služieb a na prezentáciu služieb vo vstupnej hale, ktoré sa budú konať denne.
Včera sa podujatie, ktoré zastrešuje Slovenská asociácia knižníc, začalo otvorením výstavy Dejiny Týždňa slovenských knižníc v rokoch 2005 až 2010 a výstavvy Historická prechádzka po hradoch regiónu Turiec a okolia. K nim pribudla popoludní výstava Tibor Andrašovan v zbierkach Archívu literatúry a umenia a podujatie Kníh sa len tak nezbavíme..., ktoré bolo venované spracovaniu dokumentov. Dnes sa návštevníci môžu zúčastniť ukážok klasického reštaurovania dokumentov a popoludní v Slovenskom národnom a literárnom múzeu aj vernisáže výstavy Martin Kukučín – spisovateľ, humanista a svetobežník. Vo štvrtok sa v konferenčnej sále SNK uskutočnia prednášky na tému 75. výročia úmrtia Jána Levoslava Bellu a popoludní sa dvere SNK otvoria pre seniorov a Univerzitu tretieho veku. V piatok týždeň vyvrcholí prezentáciou knihy Klenoty knižnej kultúry v priestoroch SNLM.
Turčianska knižnica v Martine od 28. marca do 3. apríla 2011 pripravila putovanie s malým princom, stretnutie s najaktívnejšími čitateľmi knižnice aj informácie o tom, kto bol najvzornejším detským čitateľom za rok 2010. 

pondelok 28. 3. 2011 8:40 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5823654/kniznice-pre-vsetkych.html

 

Knižnicu vytopilo, knihy skončili v mrazničke

SNK má zastaralé inžinierske siete. Pri poslednej havárii vytopilo suterén archívu, voda zničila aj knihy z 18. storočia. Vedenie SNK čaká, že táto vláda už peniaze na rekonštrukciu sietí a výstavbu nového archívu odklepne.
Archív Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine je stavaný pre dva a pol milióna kníh. V skutočnosti je trinásťposchodová výšková budova na Hostihore spolu s dvomi podzemnými poschodiami naplnená takmer dvojnásobným počtom titulov. Za štyridsať rokov sa tu navyše nerekonštruovali inžinierske siete, pri výpadku ktorých je literárne dedičstvo ohrozované.
Knihy skončili vo vode
Naposledy sa tak stalo začiatkom februára, keď na druhom poschodí podzemnej časti  archívnej budovy prasklo potrubie. Zo stien striekala voda na stovky kníh pochádzajúcich z  18. do 20. storočia, v troch miestnostiach sa pracovníci brodili vo vode po členky.
Z podzemného archívu vytiahli jednu paletu s asi 200 premočenými knihami. Riaditeľka sekcie fondov Jarmila Majerová uviedla, že našťastie nešlo o najvzácnejšie kúsky. Konzervátori sa ich teraz pokúsia zachrániť. Tie najpremočenejšie skončili v mraziakoch. „Technika zmrazovania sa osvedčila aj v Prahe v roku 2002. V knihách sa takto nezničil papier. Postupne ich budeme rozmrazovať a konzervovať," povedala.
Archív dedičstvo nechráni
Februárová potopa patrí medzi najväčšie havárie v knižnici. Ako sme sa dozvedeli, vedenie SNK sa s drobnými problémami pasuje pravidelne.
„Národná knižnica je konzervačná inštitúcia. Máme dlhodobo uchovávať knihy pre budúce generácie, preto by budova mala mať vhodné klimatické podmienky, vlhkosť, mala by byť chránená proti prenikaniu slnečného sveta a prachu. Náš archív to už nespĺňa," vysvetlila Jarmila Majerová, podľa ktorej nepostačuje už ani kapacita budovy a technický stav inžinierskych sietí je kritický.
Novú prístavbu k SNK sľubujú už dlho
Tieto problémy sa zaviazala riešiť súčasná vládna garnitúra, ale i jej dve predchodkyne. Už pred niekoľkými rokmi sa do programového vyhlásenia vlády dalo, že za súčasnou budovou SNK na jej pozemku sa pristaví nový archív a zrekonštruujú sa inžinierske siete v knižničnej budove.
„Súčasný depozit kapacitne nepostačuje. Pri výstavbe nového archívu sa už uvažuje na päťdesiat rokov dopredu, takže kapacita by mala byť desať miliónov kusov kníh," povedala Jarmila Majerová.
SNK od vedenia bývalého ministerstva kultúry dostala prostriedky na prípravu projektovej dokumentácie, súčasná vláda jej ich zas odobrala. Jarmila Majerová ale naznačuje, že vláda by mala konať čo najskôr, aby SNK mohla chrániť pre budúce generácie knižničné dedičstvo našich predkov tak, ako jej to ukladá zákon.

sobota 19. 3. 2011 7:15 | Miroslava Dírerová
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5813099/kniznicu-vytopilo-knihy-skoncili-v-mraznicke.html

 

Otvorili výstavu k 150. výročiu Martina Kukučína

Stopäťdesiate výročie narodenia velikána slovenskej literatúry Martina Kukučína, vlastným menom Matej Bencúr, pripomína výstava Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník. Autorom je Peter Cabadaj.
V týchto dňoch je aj v Žiline, umiestnená v priestoroch Strednej odbornej školy podnikania v Žiline na Sasinkovej ulici.
Autor výstavy pri tejto príležitosti zavítal medzi študentov školy a priblížil im túto zaujímavú postavu nielen ako spisovateľa, ale ako aj humanistu, lekára, cestovateľa a keďže išlo o študentov odbornej školy podnikania, aj ako podnikateľa.
Tiež sa podelil so študentmi o svoje zážitky z ciest po miestach, kde tento svetový Slovák pôsobil, či to bola Praha, slnečná Dalmácia alebo juhoamerická Patagónia. Študentov okrem iného zaujalo i rozprávanie o ňom ako o lekárovi s veľkým sociálnym cítením, jeho farmárskej činnosti v Argentíne, či založenie hasičskej čaty Dalmacija v Punta Arenas v Chille.
V závere vyslovil Peter Cabadaj odkaz Kukučína pre ďalšie generácie, zdôraznil najmä skutočnosť byť hrdým Slovákom kdekoľvek vo svete.
Výstava Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník je určená aj pre žilinskú verejnosť, najmä žiakov a študentov základných a stredných škôl.V prípade záujmu navštíviť výstavu je možnosť sa ohlásiť v Strednej odbornej školy podnikania v Žiline do 22. marca kedy výstava poputuje do ďalších miest Slovenska a pôsobísk Martina Kukučína v zahraničí.

štvrtok 17. 3. 2011 8:12 | (kk)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://zilina.sme.sk/c/5810893/otvorili-vystavu-k-150-vyrociu-martina-kukucina.html

 

Nové monografie o historických knižniciach

V minulých dňoch obohatili slovenský knižný trh nové monografie o historických knižniciach.
Monografia o knižnici humanistického vzdelanca a cirkevného hodnostára Zachariáša Mošovského (1542 – 1587), ktorú spracovala vedecká pracovníčka Slovenskej národnej knižnice v Martine Klára Komorová, je výsledkom dlhoročného štúdia archívnych a knižničných materiálov o osobe, pôsobení, činnosti a knižnici Zachariáša Mošovského.
Z. Mošovský sa podieľal na zostavení zbierky zákonov  Decreta et constitutiones, ktorá položila základ oficiálnej uhorskej zbierky zákonov  Curpus Juris Hungarici.
Hlavnú časť monografie tvorí pozostalostný súpis Mošovského knižnice zachytávajúci 937 titulov  tlačí, väčšinou teologického obsahu, písaných hlavne v latinčine. Za ním nasleduje súpis kníh s vlastníckym záznamom Z. Mošovského objavených vo fondoch knižníc na Slovensku i v Maďarsku, a súpis kníh bez posesorského záznamu, ktoré pravdepodobne patrili do jeho knižnice. Autorka v rámci svojej heuristiky objavila 455 kníh s vlastníckym podpisom Z. Mošovského. Jeho knižnica patrila medzi skvosty renesančno-humanistických knižníc na Slovensku v 16. storočí.    

Monografia Heleny Saktorovej  Turzovské knižnice je prvou ucelenou prácou o knižniciach viacerých členov Turzovského rodu. Reprezentatívne šľachtické knižnice, medzi ktoré patria par excellance turzovské knižné zbierky, mali v dejinách knižníc a knižnej kultúry, ako aj v spoločenskom zástoji knihy na našom území významné miesto. Vo fondoch šľachtických knižníc, ktoré mali neraz zložité osudy, nachádzame aj v súčasnosti vzácne vydania zo všetkých odborov a žánrov literatúry, vedy, umenia a duchovného života v minulosti. 
Obsahové bohatstvo knižných zbierok šľachtických rodín Turzovcov, najmä osobitne cennej a rozsiahlej knižnice palatína Juraja Turzu, potvrdzuje, že územie Slovenska nebolo izolované od kultúrneho diania a duchovného myslenia vtedajšej doby. Výskumu turzovských knižných zbierok sa H. Saktorová venuje dlhší čas, o čom svedčí jej štúdia o knižnici palatína Juraja Turzu v zborníku Kniha ´81 (Martin 1982), v ktorej uverejnila pôvodný katalóg Turzovej knižnice z roku 1610. V terajšej knižnej monografii autorka sústredila súpisy knižných zbierok viacerých členov turzovskej rodiny. Tieto súpisy usporiadala v chronologicko-genealogickom prehľade podľa jednotlivých línií Turzovcov. V súpisoch knižných zbierok a dedikovaných kníh jednotlivých členov rozvetveného turzovského rodu dominuje knižná zbierka uhorského palatína Juraja Turzu.
Turzovské knižnice vznikali a budovali sa v 16. a 17. storočí, ich aktérom sa podarilo sústrediť vzácne knihy antickej a humanistickej literatúry, ako aj odborné diela takmer zo všetkých oblastí vtedajšieho poznania v oblasti spoločenských a prírodných vied, početnú teologickú literatúru, vrátane reformačných a protireformačných spisov. Turzovci sa prejavili najmä ako mecéni a patróni vzdelania, boli nositeľmi reformačných myšlienok, podporovali vzdelancov, rozvoj tlačiarní, literárne krúžky a zakladali knižnice. Vo svojich knižných zbierkach zhromaždili diela s cennými poznatkami svojej doby.

pondelok 28. 2. 2011 14:16 | (CA)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5782514/nove-monografie-o-historickych-knizniciach.html

 

Národná knižnica zoštíhlila vedenie

Slovenská národná knižnica v Martine v decembri a januári prešla viacerými organizačnými zmenami. Ich výsledkom je úspora viac ako 234 tisíc eur na mzdových výdavkoch.
Organizačnú zmenu avizoval generálny riaditeľ SNK  Dušan Katuščák vo svojej stratégii rozvoja SNK, ktorú prezentoval na výberovom konaní na pozíciu generálneho riaditeľa v októbri 2010. 
V uplynulom roku 2010 vyčerpala knižnica limit mzdových prostriedkov určený Ministerstvom kultúry SR vo výške 2 064 759 € (celkovo išlo o 259,98 pracovných úväzkov) . Ministerstvo kultúry SR knižnici na tento rok určilo limit mzdových prostriedkov vo výške 1 829 856 €. Organizačnou zmenou bolo potrebné dosiahnuť zníženie mzdových výdavkov.  Konečným výsledkom zmeny je 15 výpovedí zamestnancom pre nadbytočnosť. Títo zamestnanci buď nedostali ponuku na pracovné pozície v nových organizačných útvaroch (sekciách), alebo ponuku odmietli. Piati z nich požiadali z vlastnej vôle o dohodu so zamestnávateľom a o odchod.
So všetkými zamestnancami poverení riaditelia sekcií a vedúci oddelení osobne prerokovali podmienky a vyhotovili písomné záznamy o dodatku k pracovnej zmluve a podpísali dohody o zmene pracovných zmlúv. Organizačnou zmenou sa dosiahlo zníženie mzdových výdavkov na rok 2011 o 234 903 €. V dôsledku organizačnej zmeny sa tiež znížil počet organizačných zložiek SNK z pôvodných 89  na 26 organizačných útvarov, čím sa vytvoril efektívnejší systém riadenia a lepšie podmienky pre rozvoj organizácie.
Zriadením Integrovaného konzervačného a digitalizačného centra sa okrem iného vytvorili aj východiskové organizačné a personálne podmienky pre tvorbu asi 60 až 70 nových pracovných miest v súvislosti s očakávaným prijatím projektu Digitálna knižnica, financovaného zo štrukturálnych fondov.

pondelok 14. 2. 2011 13:41 | (CA)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5763262/narodna-kniznica-zostihlila-vedenie.html

 

Knihy sa vydávajú každý deň, rarity len občas

 

Knihy sa vydávajú každý deň. Knižné rarity len občas. K takým patria aj Klenoty knižnej kultúry – reprezentačná publikácia s martinským domicilom, ktorá vyšla na sklonku minulého roka.
Záujemcovia o slovenskú, európsku i svetovú históriu majú o tému viac. V martinskom Vydavateľstve Kozák-Press vyšla reprezentačná publikácia s názvom Klenoty knižnej kultúry, ktorá prezentuje pamiatky knižného umenia obdobia gotiky, renesancie a baroka z historických knižničných fondov a archívnych zbierok Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Chceli ju ľudia, nie inštitúcie
Viaceré z týchto dokumentov verejnosť, ba ani odborná, nikdy nevidela. Autorsky sa na nej podieľali historici knižnej kultúry Ľubomír Jankovič a Klára Komorová, fotografie spracoval Jaroslav Kozák. Ďalšou zaujímavosťou knihy je, že nevzišla zo žiadneho oficiálneho vydavateľského plánu, žiadneho renomovaného vydavateľského domu či na podnet oficiálnych inštitúcií, hoci mohla – a aj by sa patrilo. Je výsledkom práce niekoľkých ľudí, ktorí si niekedy v roku 2007 povedali, že pripravia a vydajú takúto knihu a zoženú na ňu peniaze.
Patrilo sa, aby ju malo aj Slovensko
„Netvrdím, že sme poslední, ktorí takúto publikáciu doteraz nemali, no Slovensko je určite jednou posledných krajín vo vyspelej Európe, ktorá ju konečne má,“ povedal na margo existencie knihy jej vydavateľ a spoluautor Jaro Kozák a osvetlil zároveň zárodok myšlienky jej vzniku.
„Dostala sa mi do rúk publikácia s podobným obsahom z Maďarska. Vtedy som už mal za sebou okolo dvadsať vydaných kníh a povedal som si, že také niečo by mohla byť čerešnička na torte v portfóliu môjho vydavateľstva. Niečo, čo by ma reprezentovalo a na čo by som sa mohol odvolávať v ďalšej práci. Vedel som, že to nebude ľahké. A ani nebolo. Kto hľadá peniaze na vydanie knihy v čase krízy, vie, o čom hovorím. No aj napriek tomu sme nechceli zľaviť z nárokov. Chceli sme trhu a oficiálnym inštitúciám na Slovensku ponúknuť takú publikáciu, ktorú by mohli použiť na prezentáciu našej krajiny smerom navonok. Preto sú texty v nej preložené do angličtiny a nemčiny. Preto sa použil kvalitný papier s historickou patinou, kvalitná väzba a treba povedať, že to nie je kniha pre každého. Je to kniha pre toho, kto ju ocení.“
Ak nás má svet uznať, musíme to dokázať
Pracovníci Slovenskej národnej knižnice Ľubomír Jankovič a Klára Komorová sú v dlhoročnom kontakte s dokumentmi knižnej kultúry. Poznajú ich výnimočnosť a z kontaktov so svetom vedia tiež, že prezentácia takýchto dokumentov je potrebná. Dokladá, že územie Slovenska nebolo len domovom roľníkov, ale aj vzdelaných ľudí a ak má toto vyspelý svet uznať, musíme to dokázať.
„Určenie  tohto diela nebolo striktne vedecké, nebola to výskumná úloha. Niektoré z dokumentov, ktoré nová publikácia prináša, už boli publikované. Sústredili sme sa preto na výber toho najcennejšieho nielen z dejín slovenskej, ale aj európskej knižnej kultúry, a to je na tejto knihe nové. Na 416 stranách sa nám podarilo zdokumentovať najzaujímavejšie pamiatky písomníctva, knižnej i hudobnej kultúry doby románskej, obdobia gotiky, renesancie, baroka i začínajúceho klasicizmu a popísať, ako tieto pamiatky vznikali, aký je ich príbeh a ako prichádzali do fondov Slovenskej národnej knižnice,“ hovorí o prístupe k zostavovaniu publikácie Ľ. Jankovič.
K. Komorová dodáva: „ No zároveň sme chceli, aj keď dielo nie je čisto vedeckého zamerania, priblížiť aj vedeckej a odbornej komunite vybrané pamiatky. Preto publikácia obsahuje aj širšie popisy prezentovaných dokumentov, ich krátku históriu, prípadne údaje, prečo je to-ktoré dielo významné, či už pohľadu výtvarného, umeleckého, kultúrno-historického, slovacikálneho alebo európskeho, ba dokonca celosvetového.“
Príťažlivá je výtvarná stránka dokumentov
„Aby sme boli presní, publikácie, ktoré obsahujú súpisy inkunábul a tlačí 16. storočia, ktoré vlastní SNK už knižne vyšli,“ pokračuje K. Komorová. „Spomeňme práce Imricha Kotvana, ktorý pripravil celoslovenský súpis inkunábul vôbec najstarších tlačí, t. j. tlačí z 15. storočia. Vyšli aj súpisy kódexov od Júliusa Sopka. V obrazovej podobe však dokumenty knižnej kultúry tak, aby sa bádateľ dozvedel aj o ich výtvarnej stránke, doposiaľ nevyšli. Najstaršie pamiatky od 11. storočia v takej celistvosti, v akej ich tu prezentujeme, nie sú spracované ani v katalógoch. Odborníkov existencia niektorých dokumentov na našom území neprekvapí, no ostatná verejnosť by mala vedieť, že na Slovensku sa tlačili knihy už sto rokov po vynájdení kníhtlače, a že na našom území tvorili, prípadne zo Slovenska pochádzali vrcholní predstavitelia európskej kultúry a vedy. Spomeňme len celoeurópsky známeho humanistu Jána Sambuca, Jána Jessenia, Petra Révaia a tiež Mateja Bela.“
Ktoré sú to a čo je najvzácnejšie?
Publikácia Klenoty knižnej kultúry prináša textový a obrazový materiál o stredovekých kódexoch a ich fragmentoch, literárnych a hudobných rukopisoch, viacerých kronikách, stredovekých a novovekých listinách, prvotlačiach z 15. storočia domácej i európskej proveniencie, tlačiach 16. storočia celoeurópskej proveniencie, starých a vzácnych  tlačiach zo 17. a 18. storočia, exlibrisoch a supralibrosoch, mapách, unikátnych atlasoch, grafických obrazoch významných miest, sídiel a hradov, umeleckých knižných väzbách atď. Ktoré sú najvzácnejšie?
„Pokúsim sa byť praktický a stručný zároveň, aby som ich obsiahol čo najviac,“ listuje v dokumentácii ku knihe Ľ. Jankovič: „V prvom rade treba spomenúť staroslovienske pamiatky v odpisoch z 13. a 14. storočia (napr. Hlaholské listy hlohovské), ale aj tie najstaršie latinské – fragment dialógov Gregora Veľkého z 11. storočia, časť iluminovaného antifonára s neumovou notáciou z 12. storočia, časti latinských a nemeckých biblií z 13. a 14. storočia, odpisy Boethiových diel, komentár k Danteho Božskej komédii zo 14. storočia, zlomky astrologických diel a pojednaní o mágii, ale aj časti iluminovaných liturgických kódexov (Bratislavský antifonár  II) a modlitebných kníh (Kniha Hodiniek), Kroniku sveta Jána z Udine a legendy o českých svätcoch z 15. storočia i vzácne stredoveké hebreiká,“ vypočítava a pokračuje.
V knižnici je aj Korán z 18. storočia
„K novovekým rukopisným klenotom nesporne patria Zlaté artikuly Majstra Jana Husa, veršované Desatoro, proroctvá Sybilly zo 16. storočia, aj nádherne iluminovaný arabský (Korán) a hebrejský kódex z 18. storočia. Významné sú aj dokumenty o Jánovi Jesseniovi z rodového archívu, rukopisy s prekladmi Komenského diel, rukopisy významných diel slovenskej memoárovej barokovej spisby 17. storočia, diel osvietencov  Karla Linného, Mateja Bela, Adama Františka Kollára, Juraja Fándlyho, Juraja Papánka... Z rukopisov hudobných pamiatok renesancie a najmä baroka uvediem kompozície Edmunda Paschu, Juraja Zruneka, Jozefa P. Roškovského i zápisy slovenských spievaniek a tancov v dobových zbierkach.“
„Nielen rukopisné pamiatky našej knižnice sú pozoruhodné a vzácne, ale aj tlačené dokumenty“ dodáva K. Komorová. „Z nich by som spomenula teologickú encyklopédiu z druhej polovice 15. storočia – Pantheológia od Raineria de Pisis. Táto inkunábula má bohatú výzdobu, farebné iluminácie, pri čom na viacerých miestach iniciálky majú zlatý podklad – je našou najkrajšou inkunábulou. Potom sú to určite iluminované vydania biblie, svetová kronika Hartmanna Schedela, vzácne jednolistové kalendáre z 15. storočia, ktoré patria ku svetovým unikátom. Na vymenovanie všetkých vzácností a pozoruhodností by som potrebovala väčší priestor, preto má naša kniha aj názov Klenoty knižnej kultúry,“ zdôrazňuje.
Vieme, ako vyzeral preklad Lutherovho katechizmus
„V knihe sme chceli predstaviť aj najstaršie slovenské tlačiarne – v Trnave či Bardejove a ich knižnú produkciu,“ opisuje klenoty ďalej. „Z nej spomeniem aspoň Lutherov katechizmus, vyšiel v Bardejove roku 1581. Je to preklad do slovakizovanej češtiny, v ktorom sa  nachádzajú aj slová z východoslovenského nárečia, a je teda aj našou významnou lingvistickou pamiatkou. Ďalej sú v knihe aj početné mapové zobrazenia Európy, Uhorska i niektorých krajín sveta, tiež medirytiny, veduty slovenských miest, exlibrisy a supralibrosy urodzených rodín či osobností – napríklad Juraja Turza, Zachariáša Mošovského, Fuggerovcov či Mateja Bela.“
Našli aj text Žilinskej synody
Autori si ale mimoriadne cenia text Žilinskej synody – štyristo rokov starý dokument, o ktorom sa dlho predpokladalo, že sa nezachoval. V Slovenskej národnej knižnici ho objavili náhodou pri výskume pergamenov. „Do rúk sa mi dostal jeden dokument zaviazaný v pergamene s hebrejským rukopisom. Po následnom otvorení sme v nemom úžase zostali stáť – vnútrajšok tejto knihy tvoril originálny zápis s výkladom zákonov a ustanovení Žilinskej synody z roku 1610 s odtlačkami prsteňových pečatí a podpismi jej signatárov. Bol to objav, ktorý sa archivárovi či historikovi podarí len párkrát za život,“ opisuje Ľ. Jankovič a dopĺňa, že aj výpočet niekoľkých ďalších rukopisných dokumentov charakterizujúcich čulú diplomatickú, politickú, spoločenskú i vedeckú minulosť Turca by potešil znalca histórie nášho regiónu.
„Môže“ za to kultúra kláštorných komunít
Publikácia Klenoty knižnej kultúry zároveň dokumentuje, že územie Slovenska bolo aj v minulosti dôležitou križovatkou kultúr. „Môže“ za to aj pôsobenie kláštorných komunít, prostredníctvom ktorých sa k nám zo všetkých častí vyspelej Európy dostávali nielen diela vo svojej celistvosti, ale aj zdanlivo bezcenné dokumenty, ktoré sa kedysi používali ako materiál pre väzby historických tlačí. Keď zanikali pisárske dielne, stávalo sa, že kníhviazači staré fóliá kódexov, ktoré existovali v pergamenovej podobe, použili na väzbu nových kníh. A keď sa takéto dostávali k nám a reštaurovali, v mnohých sa našli skutočné vzácnosti a rarity.
„Do Matice slovenskej ako národnej knižnice sa v 50. rokoch 20. storočia dostali viaceré kláštorné a šľachtické knižnice, v ktorých sa nachádzali cenné diela nielen náboženského, ale aj vedeckého obsahu. Matici slovenskej už pri jej vzniku v 19. storočí venovali svoje bibliotéky, knižné a rukopisné zbierky významné slovenské osobnosti či rodiny, a to všetko je teraz tu vo fondoch a zbierkach SNK,“ opisuje cestu mnohých vzácnych dokumentov Ľ. Jankovič.
Kniha, ktorá prekročí hranice Slovenska
Publikáciu Klenoty knižnej kultúry  fotograficky a typograficky spracoval Jaroslav Kozák, vytlačila ju martinská Neografia, knižnú väzbu spracovala spoločnosť Krupa Martin. Je knihou, ktorá už prekročila hranice Slovenska a ukázala, že Slováci majú byť právom hrdí na svoju kultúru a dejiny. Zostáva dúfať, že jej obsah autori čoskoro rozkošatia v ďalších tematických monografiách a exkluzívnych knižných vydaniach.

pondelok 31. 1. 2011 8:51 | V.Legerská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
 http://turiec.sme.sk/c/5742302/knihy-sa-vydavaju-kazdy-den-rarity-len-obcas.html

 

Otvorili výstavu o Tolstom a jeho vzťahu k Žiline

V týchto dňoch  Makovický dom v Žiline hosťuje vo svojich priestoroch výstavu o živote a tvorbe svetového velikána Leva Nikolajeviča Tolstoja. 102 fotografií na 20 výstavných paneloch zachytávajú životnú cestu ruského spisovateľa.
 V minulom roku si celá spoločnosť pripomenula 100. výročie úmrtia velikána  ruskej a svetovej literatúry Leva Nikolajeviča Tolstoja. Pri tejto príležitosti zorganizovala Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine medzinárodný výstavný projekt s názvom Lev Nikolajevič Tolstoj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice.

Tolstoj a Žilina
Už v poradí tretiu výstavu tohto projektu  v utorok, 18. januára, slávnostne otvorili hlavní organizátori spolu s pozvanými hosťami  v priestoroch Makovického domu v Žiline.  Výber miesta nie je náhodný. Málokto vie, že práve Dušan Makovický, známy slovenský lekár a tolstojec, patril do okruhu najbližších priateľov svetové ho spisovateľa.
Okrem priateľstva ich spájal aj vzťah žiak – učiteľ a lekár – pacient. Práve zásluhou Makovického a ďalších priateľov sa Žilina stala centrom slovenského a stredoeurópskeho tolstojizmu. „Ukazuje sa, že Slovensko nie je až také chudobné na dejiny, o čom nás mnohí presviedčajú. Treba len pozorne sledovať našu históriu a všímať si súvislosti,“ hovorí na margo výstavy manažér projektu Peter Cabadaj, vedecký pracovník SNK a riaditeľ Pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK.
Originálne fotografie
Výstava monitoruje najdôležitejšie kapitoly zo života spisovateľa a mysliteľa formou fotografií, ktoré organizátori získali z archívu rodiny Dušana Makovického a  od potomkov manželov Rekovcov, známych fotografov. Na výstavných paneloch je dokopy 102 fotografií, z ktorých len 14 sú reprodukcie a ostatné sú originály.
Prezentácia je rozdelená do 4 tematických častí na 20 výstavných paneloch v slovenskom, ruskom a anglickom jazyku. Prvá približuje rodinný a súkromný život Tolstoja, druhý blok sa zameriava na sformovanie sa tolstojovskej skupiny na Slovensku. Tretia tematická časť reflektuje intenzívny vzťah medzi Makovickým a Tolstojom a záverečná časť výstavy je venovaná budovaniu obrazového fondu Tolstojovych pamiatok na Slovensku.
S výstavou boli aj v Rusku
„Snahou výstavy je poukázať na historickú prepojenosť Slovenska a Ruska. Na dôležitosť Slovenska, Žiliny, Ružomberka a tohto domu v tolstojizme, vo svetovej literatúre a svetovom myslení,“ vysvetľuje hlavný zámer projektu Cabadaj. Pracovníci SNK chcú podobnými projektmi prebúdzať zabudnutého ducha slovenskej histórie a pripomínať, že aj Slovensko má svoje významné osobnosti, ktoré dodnes tvoria súčasť svetovej kultúry.
„Európska premiéra výstavy sa uskutočnila v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave, potom putovala do Moskvy. Teraz sme tu, v pohostinnom a v útulnom prostredí Žiliny, čo nás veľmi teší. Vystavovať chceme aj v Čechách a  máme ambície putovať s výstavou aj ďalej. Uvidíme, ako sa to podarí,“ informuje Pavol Parenička, autor výstavy.
V Žiline bude výstava podľa slov riaditeľky Krajského kultúrneho strediska  Soňy Řehákovej sprístupnená všetkým záujemcom do 13. februára. „Odporučila by som túto unikátnu výstavu každému, ale predovšetkým študentom stredných škôl,“ hovorí.

nedeľa 30. 1. 2011 13:36 | Michala Stehlíková
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://zilina.sme.sk/c/5743821/kraj-hlada-odbornu-a-prozaicku-knihu-roka-2010.html

 

Tolstoj nazýval Makovického "svätý Dušan"    

Celoživotné dielo ruského spisovateľa a filozofa, grófa Leva Nikolajeviča Tolstoja je právom považované za jeden z najväčších skvostov zlatého fondu svetovej literatúry. Ktoré ruky nepretáčali strany Anny Kareninovej, ktorí z nás nemajú vryté v pamäti Sevastopoľské poviedky či román Vojna a mier. V ťažkých medzivojnových časoch bol aj on šíriteľom reformátorských myšlienok. K tolstojizmu, ktorého princípom bolo neodporovať zlu násilím, sa pridávali mnohí. Zástancom tohto svetonázoru bol aj Dušan Makovický, Tolstého dôverník a priateľ. Práve v Makovického dome uplynulý utorok otvorili výstavu Lev Nikolajevič Tolstoj vo fotografiách, ktorá pripomenula minuloročné sté výročie známeho spisovateľa a filozofa.

V Makovického dome otvorila výstavu riaditeľka Krajského kultúrneho strediska v Žiline Soňa Řeháková, námestník generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice (SNK) a riaditeľ Pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK Peter Cabadaj, autor výstavy a vedecký pracovník Slovenskej národnej knižnice Pavel Parenička, autor scénografického a výtvarného riešenia výstavy Ján Novosedliak a podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba.
Za výstavou stála jediná myšlienka a za ňou Cabadaj. Hlavný tvorca a autor expozície tvrdí, že dejiny sa s nami niekedy zahrávajú svojráznym spôsobom. „Chodíme okolo objektov po uliciach a vôbec neregistrujeme, že niektoré z domov a ulíc nás prirodzene prepájajú so svetom, s jeho kultúrnym odkazom, hodnotami, posolstvami.“ Reč je o Makovického dome. Návštevníci sa na vernisáži dozvedeli fakty o osobnosti Tolstého, ktorého myšlienky boli úzko spojené so žilinskou históriou. O mnohom napovedali fotografie. Výstava Lev Nikolajevič Tolstoj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice má štyri tematické bloky umiestnené na 20-tich pilieroch. Prvý spisovateľa a filozofa predstavuje v kruhu svojej rodiny a prostredí rodnej Jasnej Poľany. Druhý okruh je zameraný na sformovanie skupinky slovenských tolstojovcov. „Tu na prvom mieste treba menovať jeho hlavného predstaviteľa Dušana Makovického,“ povedal Pavel Parenička. „Pochádzal zo solventnej rodiny a preto mu mohli roku 1894 postaviť dom, kde býval, mal ordináciu a študovne. Ale keď dostal v roku 1904 pozvanie byť v Tolstého prítomnosti a zaradiť sa medzi jeho spolupracovníkov, hneď tento dom ponúkol inému...“ A síce ďalšiemu tolstojovcovi, Martinovi Kukučínovi. Ten vážne uvažoval odísť z ostrova Brač do Žiliny, no nestalo sa tak, a ponuku prijal ďalší Makovického priateľ a tolstojovec Ivan Hálek z Čadce.
Ďalší okruh výstavy je venovaný intenzívnemu vzťahu Makovického a Tolstoja. Ruský velikán nazýval Makovického „svätým Dušanom“.
Lekár sa stal jeho najbližším dôverníkom, čo dokumentovala aj ich posledná cesta.
Záverečná časť výstavy sa týka budovania fondu Tolstého pamiatok na Slovensku. Gro fotografií, ktoré sa nachádzajú na výstave pochádza od rodiny Makovických, no treba spomenúť aj Alberta Škarvana a rodinu Rekovcov, ktorí boli takisto významnými prispievateľmi a tolstojovcami pôsobiacimi v Žiline. Na výstave je prezentovaných 102 fotografií, z čoho je 88 originálov a 14 reprodukcií. Výstava mala premiéru v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, ktoré pri tejto príležitosti naštudovalo dramatizáciu Anny Kareninovej, a odtiaľ putovala priamo do Moskvy, na miesto silnej tolstojovskej tradície. „Teraz je v príjemnom a útulnom prostredí v Žiline, čo nás veľmi teší,“ uviedol P. Parenička. Výstavu plánujú presunúť aj do Čiech.
Makovického dom a s ním aj Žilina boli centrom slovenského tolstojizmu. „Tu sa rozvíjali myšlienky, ktoré kdesi v Jasnej Poľane načrtol, zapísal a posielal ďalej veľký zjav svetovej literatúry a myslenia, Lev Nikolajevič Tolstoj. Keď sme s Pareničkom vlani výstavu koncipovali, vedeli sme, že musí byť predstavená Žiline. Lebo sem asi patrí najviac. Tu pôsobil človek, ktorý sa rozhodol rozvíjať Tolstého učenie v slovenských podmienkach,“ povedal P. Cabadaj.
V zložitých podmienkach sa v Žiline rozvíjalo veľké hnutie, ktoré malo priaznivcov nielen v Európe, ale aj v zámorí. „Tolstoj, Makovický a slovenskí tolstojovci sú spojené nádoby, ktoré prirodzene prepájajú Slovensko a Žilinský kraj s velikánmi svetovej literatúry a svetového myslenia. A vedzte, že to nie je v podmienkach slovenskej minulosti a reality málo. Chceme, aby naše výstavné projekty aj vo svete ukazovali, že Slovensko malo osobnosti v toku dejín, ktoré sa prirodzeným spôsobom etablovali a dnes tvoria integrálnu súčasť americkej, kanadskej, európskej a inej kultúry. Tento dom a jeho genius loci si takúto výstavu bezpochyby zaslúži. Azda najviac zo všetkých objektov, kde sa predstavila a kde sa predstaví,“ dodal na záver Cabadaj.
Zaujímavosťou je, že v Makovického dome sa zredigovalo historicky prvé vydanie románu Vzkriesenie a vznikli tu Makovického edície, ktoré ako prvé ponúkali do slovenčiny preložené Tolstého mravoučné traktáty, spisy a jeho diela.
Výstavu Lev Nikolajevič Tolstoj zorganizovala Slovenská národná knižnica v Martine a Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Pozrieť si ju môžete do 11. februára (počas pracovných dní od 8. do 16. h) v Makovického dome.

Veronika Cvinčeková
Snímka autorka

 http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=24134&Itemid=55

 

V regiónoch Žilinského kraja rozhodnú o knihe roka 2010

ŽILINA. O knihe roku 2010 horného Považia, Turca, Oravy, Liptova a Kysúc môžu v jednotlivých regiónoch Žilinského kraja rozhodovať čitatelia, autori, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh do 20. apríla.
Riaditeľ odboru kultúry a komunikácie s verejnosťou Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Peter Kubica informoval, že Krajská knižnica v Žiline, Kysucká knižnica v Čadci, Turčianska knižnica v Martine, Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši a Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne zbierajú piatykrát nominácie na knihy v kategóriách beletria a odborná literatúra. Knihy musia byť vydané v roku 2010 a späté s príslušným regiónom tematicky či osobou autora textovej alebo obrazovej časti. Šance na výhru majú tlačené knihy, tvoriace myšlienkový a výtvarný celok s ISBN. Hľadanie knihy roka má svoj význam. Snažíme sa nielen rozširovať znalosti o regionálnej tvorbe pre čitateľov, ale takto spoznávame aj ich dopyt po konkrétnych tituloch, uviedol Kubica.

Doplnil, že knihy sa nominujú prostredníctvom nominačného listu, ktorý je voľne prístupný na stiahnutie z internetových stránok knižníc alebo si ho môžu čitatelia vyzdvihnúť priamo v knižnici. Nominačný list musia doručiť osobne, faxom, poštou alebo mailom na adresu knižnice spolu s jedným výtlačkom nominovanej publikácie. Nominácie sa prijímajú do 28. februára a počas marca až do ukončenia hlasovania môžu čitatelia spoznávať jednotlivých nominantov v knižniciach a v médiách. Víťazov spoznáme na oficiálnom vyhlásení výsledkov 29. apríla tohto roku, dodal Kubica.

Autorom víťazných kníh ponúknu knižnice podľa Kubicu bezplatne spoluprácu a priestor pre prezentáciu publikácií verejnosti. Ak sa knižnice zúčastnia na knižnom veľtrhu Bibliotéka, ponúknu víťazom priestor aj na tomto medzinárodnom podujatí. Troch hlasujúcich čakajú po vyžrebovaní vecné ceny, uzatvoril Kubica.

nedeľa 23. 1. 2011 16:22 | Copyright © TASR 2011
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://zilina.sme.sk/c/5734116/v-regionoch-zilinskeho-kraja-rozhodnu-o-knihe-roka-2010.html

 

Bude sa hľadať Kniha Turca 2010

Turčianska knižnica v spolupráci s MY Turčianske noviny bude opäť hľadať knihu roka.
Už v budúcom týždni uverejnia  MY Turčianske noviny propozície nového ročníka ankety Kniha Turca. Tentoraz sa bude vzťahovať k minulému roku a o priazeň čitateľov sa v nej budú  môcť uchádzať knihy späté svojím obsahom a autorom s regiónom a vydané v minulom roku. Jednotlivé tituly bude môcť nominovať čitateľská verejnosť, autori, vydavatelia či distribútori, súťažiť sa bude v kategóriách beletria a odborná literatúra. Vyhodnotenie výsledkov ankety je naplánované na 29. apríla.

pondelok 24. 1. 2011 8:20 | (VL)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5732108/bude-sa-hladat-kniha-turca-2010.html

 

Kováč: Zapáčili sa mi hory a mesto v toku dejín

Telegrafický pohľad do bohatej biografie  Michala Kováča  spája jeho meno s mnohými prívlastkami. Nechýba medzi nimi priateľ, kamarát, spolupracovník, literát, muzeológ, divadelník, autor, vytrvalý organizátor kultúrnych podujatí. Životopis v minulom roku ozdobil jeho vek magickou osmičkou a mesto Martin Cenou mesta.
Celý svoj pracovný život ste so svojou rodinou prežili v Martine. Čo vám toto mesto za viac ako polstoročie dalo?
- V čase, keď som končil vysokú školu sa dávali umiestenky. Hoci som sám už dva roky pracoval na polovičný úväzok v dramaturgii filmu, keď ma oslovili z Vydavateľstva Osveta v Martine, v ktorom som už v lete 1944 praxoval, podpísal som umiestenku im. Následne prišli u Matice slovenskej, že ma potrebujú tam a že mám nastúpiť do práce okamžite. A tak som sa 2. júla 1956 stal Martinčanom  a o dva dni som už nacvičoval v závodnom klube ochotnícky Zvonov Tanec nad plačom. Na Martine ma zaujalo všetko. Ponajprv hory a rovnako zástoj mesta v slovenských dejinách. Najviac mi dalo to, že som pracoval najskôr v bibliografii a po desiatich rokoch som dostal za úlohu budovať Pamätník slovenskej literatúry. Tieto pracoviská sa mi stali baňou poznatkov. Bez nadsádzky som však  najväčší poklad Martina našiel v ľuďoch.
Aký bol v tom čase Martin?
- Bolo to mesto vzhľadom na tvorivé zázemie priam vyrabované. Väčšina odborníkov sa vysťahovala s vedeckými ústavmi Matice slovenskej do Bratislavy. Kultúrnosť si uchovávali miestni pracovníci spojení buď v ochotníckych krúžkoch alebo kultúru milujúci zamestnanci strojární a nemocnice. Oni najviac podporili aj oslavy storočnice Matice slovenskej, ktoré sa vtedy stali prelomom oficiálnych miest voči Martinu, pretože preukázali živý záujem slovenskej verejnosti o maticu v Martine. Pri organizovaní osláv som spoznal, koľko ľudí v Martine je ochotných tvorivo sa zapojiť do verejného kultúrneho podujatia. Od toho času sa naše „spoločenstvo rovnako zaujatých" začalo rozrastať. Mohol som pokračovať vo vymýšľaní a organizovaní ďalších kultúrnych aktivít. Tie by sa neboli mohli uskutočniť bez pričinenia ďalších ľudí najmä v matici, vtedajšom Armádnom divadle a v Okresnom osvetovom stredisku, ako aj závodnom klube strojární. Pokúsim sa spomenúť si - napríklad na Stanislava Chrena, Igora Galandu, tetu Naďu Hejnú, Miloša Pietra, Milana Nemlahu, Magdu Vaškovú, ale aj Jara Rezníka, Milinu Vlnovú, Jana Šestáka, Augustína Maťovčíka, Miloša Kovačku, Alojza Petríčka, Pavla Kozáka a celý rad ďalších.
Martin vám poskytol príležitosť na tvorbu. Vzalo vám toto mesto niečo?
- Nemôžem povedať, že mi niečo vzalo. Aj keď devätnásť rokov mi odkrojilo totalitné postihovanie. Hoci som nebol  straník, komunisti ma prenasledovali tak ako vylúčeného. A to len preto, že sme roku 1968 bránili akú takú nádej na zlepšenie demokracie v Česko - Slovensku.
Pri všetkej košatosti  vašich záujmov patrí iste k vašim najmilším divadlo a z neho ešte jednoznačnejšie  - bábkové divadlo. Ako sa takému veľkému, celkom dospelému chlapovi stane zázrak, že v ňom po celý život čulo prebýva chlapčenská hravosť? Čím si vás všetky tie „pimprlátka", a najmä všetci tí dobrí, tvoriví ľudkovia - bábkari v Martine či napríklad v dedinke Semerovo - tak tuho opantali?
- Prepáčte mi, že budem odpovedať sprvu akoby protirečivo. Ide o zdanie. Mám rád oč osi širšiu základňu, v ktorej sa divadlo - aj bábkové - ocitá. Ide oumeleckú literatúru, všetky jej spôsoby existencie - slovesnosť, spisbu, predlohy hier a ďalšie jej formy - teda celú literárnu kultúru, jej život apôsobnosť. Ona je mi rovnocennou osobnou záľubou, pracovným odborom itvorivou náplňou.
Prečo?
- Dôvod osobného zaujatia je zväčša nevysvetliteľný, spôsobený mnohými činiteľmi. Literatúra, zvlášť dráma, si ma asi „privolala" tým, že sa uskutočňuje slovom, ktorým sa sebauvedomujeme i dorozumievame. Jeho obrazové uplatnenie tvorbou literárnych diel navodzuje schopnosť prežívať osudy iných ľudí. A zástupne spoznávať i osvojovať si rôznosť ľudských túžob, snažení, skutkov i vzťahov, najmä však hodnotu lásky. Literatúra sa stáva aj predmetom pre tvorbu ďalších stvárnení - spevných, hudobných, tanečných, výtvarných a divadelných, scénických uvádzaní.
Študovať ich, nacvičovať či javiskovo stvárňovať ste mali aj v náplni práce...
- To áno. Dostal som to do náplne v rámci budovania literárno - múzejného pracoviska, ale vzťah k literatúre a divadlu som zdedil. Starý otec si po návrate z  Ameriky do rodiska objednával, ako hovoril, „najkrajší slovenský časopis", Smrekov Elán. V našej rodine sa čítalo aj po práci na poli a okolo domu, po nociach. Moji rodičia sa zoznámili pri nácviku divadla. Hrával som ho s nimi už ako dieťa. Po prvý raz som svoje dva skeče režíroval i hral v samovzdelávacom krúžku a od pätnástich rokov som viedol miestnu knižnicu v Opatovciach nad Žitavou. Tu som tiež nacvičoval prevzaté i vlastné hry. Zvlášť som sa  venoval zaznamenávaniu ľudových výjavov, chýbali mi popri rozvitých zápisoch piesní a rozprávok. Áno, ľudové detské a bábkové divadlo ma poznamenalo. Nielen navonok, ale priamo odomklo moje vnútro pre tvorbu. Sprítomňuje mi mladosť.
Vráťme sa preto k vašej láske k bábkovému divadlu.
- Pre sústredenejšie venovanie sa detskému a bábkovému divadlu ma v Martine oslovil Stano Chren. A ešte viac ma vyprovokovali zákazy publikovať a verejne vystupovať, ktoré som dostal od komunistov. Keď „privreli oči", mal som si dať pseudonym, nuž som sa prihlásil k rodnému prímeniu - Adamov. V tom čase mi dovolili písať pre bábkarský súbor, lebo z toho neplynul ani honor ani honoráre. Nám však boli tieto predstavenia príležitosťou aj pre metaforu odporu. Už prvá hra Tekvičky, ktorá mala premiéru roku 1978, bola takýmto protestom, veď sa konala pri desiatom výročí sovietskej okupácie. Zobrazovala porážku Turkov naším ľudom 27. augusta 1652 v bitke pri Vozokanoch. Martinskí diváci to pochopili a bábkarské predstavenia sa stali večernou spoločenskou udalosťou nielen detí, ale aj dospelých. Nuž, ako som mohol nenadobudnúť mimoriadny vzťah k bábkovému i detskému divadlu. O hry ma oslovili aj súbory Kamarát pod vedením Milky Hajduchovej a Lúč manželov Kozákovcov. Tým skôr, že som sa mohol inšpirovať zážitkami a podnetmi od práve detstvo prežívajúcej dcérky Martinky.
Z vašich nepreberných aktivít sú určite hodné pamäti mnohé. Keď sa však povie - pochôdzkové  divadlo, ozve sa radostný povzdych spomienky u všetkých  zúčastnených - účinkujúcich i prizerajúcich sa. Čo sa ozve vo vašich osobných spomienkach, keď sa zvrtne reč na tento nevšedný a ojedinelý projekt pri 125. výročí osláv matice?
- To isté, čo u účinkujúcich i divákov. Úžasná horúčosť, nielen tá augustová, ale aj v pocitoch.  Tak napríklad Ladislav Chudík, stvárňujúci postavu Metoda, v druhom vstupnom výjave, sváriaci sa so Svätoplukom, po skončení povedal: To som ešte nezažil. Ja som toho Metoda nehral, ja som ním bol... Išlo o neopakovateľné podujatie, veď v ňom neúčinkovalo „len" 2 739 hercov, ochotníckych i profesionálnych, a to nielen zo Slovenska, ale aj krajania zo zahraničia z Francúzska, Belgicka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Juhoslávie, Kanady, Ameriky a výjavy na pochôdzkach vnímalo neuveriteľných stotisíc divákov. Martinom tiekli slovenské dejiny v 75 obrazoch, od Samovej ríše a Veľkej Moravy až po prítomnosť. V živom prúde pochôdzkovali účinkujúci ulicami mesta na štrnástich zastaveniach dejinnej krížovej cesty Slovákov.
Divadlo v uliciach je bezpochyby kongeniálnym kultúrnospoločenským národným originálnym fenoménom. Kde ste zbierali témy? Trúfli by ste si napríklad na výročie matice či mesta na podobný pokus aj dnes?
- V Martine som pripravil aj uličné divadlo pod názvom Župy vMatici - Matica v župách roku 1993, Prispenia Martina - svätého i turčianskeho (1997) a Cesty kMemorandu a SNK (2001). Scenáristicky som pripravil tiež cyklické divadlo o dejinách Martina k jeho výročiu v roku 1990 a Martýri za Memoriális (2007), ale tie sa pre vonkajšie dôvody nekonali. Pre Kláštor pod Znievom som pripravil i nacvičil Hradné divadlo na Znieve roku 1995 a pochôdzkové Dejiny tečú ako Vríca (1999). Témy mi poskytujú dejiny, inšpiruje ma ľudové divadlo. Asi mám dar „výmyselníctva" a viem sa radovať z hravosti, ale aj z prežívania spoluúčasti „rovnako zaujatých" ľudí, s ktorými spolupracujem. Ak by som bol v tom sám, asi by som mohol o takých podujatiach iba snívať. Podľa mňa je najvyššou ľudskou kultúrou spolčovanie a divadlo je toho príkladom.
S divadlom neodmysliteľne súvisí aj vaša úloha zakladateľa divadelných závodov -  celoslovenského festivalu, z ktorého je dnes už takmer deväťdesiatročná, v Európe uznávaná Scénická žatva. Ale aj Palárikova Raková či Močenok môže za svoju existenciu vďačiť vám. Prečo ste si mysleli, že divadelné prehliadky sú potrebné? 
- Obnova ústrednej ochotníckej prehliadky v Martine, založenej Ústredím slovenských ochotníckych divadiel roku 1923, nesúvisí len so zaujatím divadlom, ale aj so vzťahom ku kultúrnemu Martinu. Stala sa mu krivda, keď ho po februári 1948 komunisti zámerne zlikvidovali. K tomu sa pridala moja pracovná náplň, keď som po zorganizovaní storočnice Matice slovenskej rozpoznal hodnotu aktivizácie občanov a keď som prijal vedenie Pamätníka literatúry. Každé kultúrne pracovisko by malo prestupovať svoje múry a vstupovať do priestorov mesta. Preto sme sa od oživenia divadelného festivalu v roku 1966 nevenovali len výlučne svojej pracovnej náplni. Starali sme sa aj o to, aby sa nezbúralo jadro Martina, o vyhlásenie Národného cintorína za národnú kultúrnu pamiatku, o označovanie pamätných miest a domov v Martine. Založili sme vtedy aj ďalšie literárne a umelecké podujatia: Večer pri Vajanskom, Slovesnú jar, Hudobné augustové dni, Bienále fantázie, Amfo a Diafoto. Postupne sa zladili do uceleného programu martinských kultúrnych slávností. Pôvodné divadelné preteky dostali názov Scénická žatva preto, lebo popri divadelnej prehliadke sa mal konať aj festival filmov adaptujúcich literatúru. Vpád spojeneckých vojsk tento zámer  znemožnil.
A teraz poďme do prítomnosti. Vymysleli ste a iniciovali na Slovensku nevídané umelecké spojenie - voľné združenie dospelých recitátorov KRUH 3P. Prečo?
- So živým slovom ožíva aj literárny záznam. Zhodou okolností a iste aj z podnetu kultúrneho zázemia mesta sa počas totality vynorilo v Martine viacero nadaných recitátorov - J. Šesták , J. Sýkora - a ešte väčšie množstvo skvelých interpretiek: E. Kalnická, V. Peťová, Z. Bukovská, E. Potúčková, G. Hamranová i ďalšie, ktorých príspevky rezonovali na vtedajších postupových kolách Hviezdoslavovho Kubína, Vansovej Lomničky, Plávkovom Liptove a pod. Po novembri sa k nim pripojili aj ďalší víťazi, napríklad A. Harman, M. Klein, M. Záthurecká, Z. Kmeťová. Keď sa ich víťazstvá na celoštátnych súťažiach opakovali, prestala sa o ne verejnosť zaujímať. Ako som ich mohol nechať „hlivieť"? Ukázalo sa, že o umelecký prednes je stále záujem. K tomu sa otvorením Slovenského národného literárneho múzea SNK pridali aj dobré podmienky na prácu. Postupne sa sformovali dva typy programov. Predjarie predstavujúce výber z „mojich najmilších" veršov a próz každého interpreta a jesenný, personálne alebo tematicky koncipovaný program z tvorby básnikov a spisovateľov. A tak má Martin niečo, čo nepôsobí nikde inde - jedinečné spoločenstvo majstrov umeleckého prednesu...
Po Nežnej revolúcii ste sa dočkali osobne aj takého spoločenského ocenenia, ktoré so sebou prináša „úrad" na Ministerstve kultúry SR. Ako ste sa cítili v tejto pozícii, na úrade?
- Dodnes si myslím, že hádam ako jediný som vtedy bol na takú úlohu pripravený. Mal som veľa skúseností z organizovania podujatí i z riadenia v kultúre. Už štvrté desaťročie som pracoval v Matici slovenskej, vtedy pôsobiacej aj ako národná knižnica. V tejto činnosti sme mali v predmete pôsobenia nielen celé Slovensko, ale aj zahraničné styky. Keď som potom prišiel roku 1990 do Bratislavy na ministerstvo, ktoré malo pripravovať nové zákony ako spravovať kultúru a zbavovať sa ideologického vedenia, stavať na demokracii, naozaj som mohol tieto moje skúsenosti uplatniť tvorivo. Podarilo sa nám presadiť záchranu i osamostatnenie centrálne riadených inštitúcií - knižníc, múzeí, galérií, osvetových stredísk. Na nové princípy sme postavili pamiatkársku starostlivosť, po prvý raz sme dostali návrh na prijatie do zoznamu svetových pamiatok UNESCO, prvé štyri schválené objekty boli prijaté do svetového kultúrneho dedičstva.  Úradníkom som sa teda necítil, ale čas mi to „vyhrýzlo" tak, že som ho nemal, okrem vianočných a veľkonočných  sviatkov, pre seba či vlastnú tvorbu žiaden.

pondelok 17. 1. 2011 16:33 | V.Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 

http://turiec.sme.sk/c/5724284/kovac-zapacili-sa-mi-hory-a-mesto-v-toku-dejin.html

 

Matica s knižnicou spolupracujú

Predseda Matice slovenskej (MS) Marián Tkáč sa pracovne stretol s generálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice (SNK) Dušanom Katuščákom.
Predstavitelia oboch inštitúcií posúdili otázky súvisiace s prípravou blížiaceho sa 150. výročia Memoranda slovenského národa. V súvislosti s tým bude vytvorená spoločná prípravná komisia rozšírená o predstaviteľov mesta Martin a cirkvi.
Obsahom rokovania bola aj problematika delimitácie v zmysle tzv. knižničného zákona, ktorá svojho času postavila na rozdielne strany barikády obidve spomínané inštitúcie. Zainteresované národné ustanovizne našli spoločné názory na ich uzatvorenie.
MS a SNK sa dohodli na pravidelných spoločných pracovných stretnutiach.

sobota 15. 1. 2011 11:02 | (RR)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5721529/matica-s-kniznicou-spolupracuju.html

Vyšiel štvrtý zväzok Bibliografického lexikónu Slovenska

Širšia vedecká, literárna i kultúrna verejnosť iste zaznamenala, že sa v ostatných desaťročiach na Slovensku sľubne rozvíja tvorba a vydávanie slovníkovej literatúry, najmä regionálnych biografických slovníkov.
Ako pripomenutie stačí uviesť vydávanie súhrnných bio-bibliografických slovníkov osobností v jednotlivých regiónoch, napr. Osobnosti vedy trenčianskeho regiónu (2003), Osobnosti Kysúc (2004) či najnovší Biografický slovník dejateľov Oravy (2010) a i.; súčasne vydávanie slovníkov dejateľov jednotlivých miest a obcí na Slovensku (Banská Bystrica, Martin, Nitra, Poprad, Revúca a i.), ktoré sa zintenzívnilo najmä po vydaní Slovenského biografického slovníka  (zv. I - VI, 1986 - 1994), spracovaného na pôde Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine.
Pretože Slovenský biografický slovník  (SBS) je uzavretým lexikografickým dielom, poznačeným sumou znalostí i politickými obmedzeniami doby jeho vzniku, pracovníci Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice  pripravili a realizujú projekt novej edície viaczväzkového slovníkového diela pod názvom Biografický lexikón Slovenska. Podľa novej koncepcie tento slovník, popri upravených, revidovaných a doplnených životopisných heslách z pôvodného SBS, prináša heslá slovenských dejateľov, spracované na základe nového výskumu (najmä heslá obchádzaných duchovných a exilových osobností), heslá dejateľov zomrelých po r. 1984 a pod. Pri zaraďovaní a koncipovaní hesiel sa mohli opierať (okrem vlastnej dokumentácie) o najnovšie monografické práce, štúdie i špeciálne slovníkové diela, medzi nimi napr. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000), Evanjelická encyklopédia Slovenska (2001), Slovenský literárny exil od P. Cabadaja  (2002) a i.
Prvé tri zväzky Biografického lexikónu Slovenska (vydané v rokoch 2002, 2004 a 2007) obsahujú heslá vyše 5 000 dejateľov Slovenska s uzavretým životom a dielom zo všetkých oblastí tvorivej práce, umeleckého, vedeckého, kultúrneho, spoločenského, hospodárskeho a politického života od Veľkej Moravy po súčasnosť. Nadväzujúci IV. zväzok Biografického lexikónu Slovenska obsahuje heslá 1 358 slovenských a slovacikálnych osobností zo spomínaných oblastí tvorivej práce a organizačnej činnosti, ktoré zanechali viditeľnú stopu v našich národno-kultúrnych dejinách. Z významných osobností zomrelých v ostatných desaťročiach (do r. 2000) spomenieme podrobne spracované heslá spisovateľov v literárnych vedcov (Elena Chmelová, Karol Izakovič, Peter Karvaš, Zlatko Klátik a i.), vedeckých pracovníkov: geológ Ján Ilavský, historik Vendelín Jankovič, chemik Ján Jarkovský, botanik Anton Jurko, historik Miloš Jurkovič a iní, výtvarných umelcov, hercov a hudobníkov (Jozef Ilečko, Ondrej Jariabek, Martin Jonáš, Dezider Kardoš, Alojz Klimo a i.). Pri týchto heslách, ako aj pri biografiách menej známych osobností, popri prehľade života, činnosti a diela, sú zvlášť cenné podrobné súpisy diela a literatúra o dejateľovi, ktorá môže byť podnetom pre ďalšie bádanie.  
Takto koncipovaný Biografický lexikón Slovenska, ktorého štvrtý zväzok sa dostáva na knižný trh, je základným slovníkovým dielom o slovenských dejateľoch, ktoré by nemalo chýbať nielen v knižniciach, školských a osvetových inštitúciách, ale aj v pozornosti širšej kultúrnej verejnosti.

nedeľa 16. 1. 2011 9:23 | (CA)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://turiec.sme.sk/c/5721529/matica-s-kniznicou-spolupracuju.html

 

ŽSK investuje v roku 2011 do kultúry 7,7 milióna eur

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) investuje v roku 2011 do rekonštrukcie, rozvoja kultúrnych inštitúcií a pamiatok a do propagácie kultúrneho dedičstva 7,7 milióna eur z Regionálneho operačného programu a programov cezhraničnej spolupráce s Poľskom a Českou republikou.
Podľa hovorkyne ŽSK Zuzany Muchovej bol v programe Cezhraničná spolupráca Poľsko Slovenská republika úspešný aj projekt výstavba stredovekej drevenej dediny pod hradom Strečno s názvom —lemieä a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti za viac ako 1,6 milióna eur. "ŽSK využije podporu takmer 624.000 eur na stavbu podhradia z malých drevených domčekov, ktoré budú odzrkadľovať život v stredovekej dedine, jeho históriu a výrobky. Nebude chýbať zvonica, dom rybára, pekára, hrnčiara, zemnica a príbytok ľudového liečiteľa," informovala Muchová.
Riaditeľ Považského múzea v Žiline Boris Schubert doplnil, že projekt stredovekej dediny zahŕňa aj rekultiváciu a rekonštrukciu celého priestoru pod hradom Strečno. "Nástup do hradu Strečno bude už pri vstupe od schodov. Návštevníkov bude čakať zopár stredovekých domov. Okrem toho zvonica, studňa, ohnisko. Plánujeme vybudovať malý amfiteáter, detské ihrisko, parkoviská a celá dedina by mala byť obohnaná kolovou hradbou. Čiže expozícia hradu Strečno sa rozšíri o celý tento priestor," povedal Schubert.
V programe Cezhraničná spolupráca Poľsko Slovenská republika bol podľa Muchovej úspešný tiež projekt renovácie Bábkového divadla v Žiline pod názvom Tvoríme priestor pre kultúru a umenie bez hraníc: renovácia divadla v Žiline a zámku v Kozách. ŽSK ho bude realizovať s poľským partnerom - gminou Kozy, pričom celkové náklady na spoločný projekt sú 2,1 milióna eur. "Bábkové divadlo získa 1,05 milióna eur na rekonštrukciu hľadiska, javiska, javiskovej techniky a osvetlenia, priestorovej akustiky, vzduchotechniky, vykurovania, na výmenu okien a zateplenie fasády," uviedla Muchová.
S partnerom Knihovna města Ostravy bol ŽSK úspešný v programe Cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika s projektom jednotného knižnično-informačného systému vo všetkých knižniciach samosprávneho kraja pod názvom Informácie bez hraníc. "Z celkového objemu financií 310.000 eur má ŽSK k dispozícii 180.000 eur na zapracovanie jednotného knižničného elektronického systému pre lepšiu vzájomnú komunikáciu, obslužnosť a prístup k informáciám i pre samotných čitateľov," podotkla Muchová.
Riaditeľ odboru kultúry a komunikácie s verejnosťou ŽSK Peter Kubica pripomenul, že zásadná rekonštrukcia za 427.000 eur čaká Historickú lesnú úvraťovú železnicu (HLÚŽ) v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. "Po dokončení opráv trate konečne prepojíme Oravskú lesnú železnicu a HLÚŽ do Kysucko-oravskej lesnej železnice tak, ako tomu bolo v minulosti. Návštevníci skanzenu sa budú môcť odviezť z jedného regiónu do druhého," povedal Kubica.
Práce budú pokračovať aj v areáli Budatínskeho hradu, v ktorom ŽSK zrekonštruuje vďaka 2,3 milióna eur z eurofondov hradnú vežu, strechu hradu, terasy a prístupovú cestu od vrátnice. "Vo veži vznikne expozícia viažuca sa k dejinám hradu a výstava hodín zo zbierok múzea, vrátane hodinového prístroja. Rekonštrukcie sa dočká aj Oravská knižnica A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne vďaka 501.000 eur, ktoré získala z eurofondov," dodala Muchová.
ŽSK je zriaďovateľom 23 kultúrnych inštitúcií, z toho 5 knižníc, 5 kultúrnych stredísk, 5 galérií, 4 múzeí, 2 hvezdární a 2 divadiel v Hornom Považí, Turci, Orave, Liptove a Kysuciach.

štvrtok 13. 1. 2011 14:47 | Copyright © TASR 2011

 

Nórsky obhajca Slovákov: Dobré skutky vždy napravia svet

Pripraviť reprezentačný výstavný projekt o živote a tvorbe nórskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, veľkého priateľa a zástancu Slovákov  Bjørnstjerne Bjørnsona, a to ešte za prítomnosti nórskeho kráľovského páru bola výzva aj pre takého skúseného múzejníka, akým je riaditeľ SNLM SNK v Martine Jozefa Beňovského. Po premiére na Bratislavskom hrade ju pri prvej repríze inštalovali v Martine.

Dostali ste zadanie pripraviť výstavu o živote a diele Bjørnstjerne Bjørnsona, nórskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Tentoraz nie na obvyklej domácej pôde, ale na Bratislavskom hrade. V čom bola pre vás výzvou?
- Niekedy začiatkom leta zazvonil vmojej pracovni telefón. ZVeľvyslanectva nórskeho kráľovstva vBratislave sa hlásili sotvorenou ponukou kurátorsky pripraviť pri príležitosti návštevy kráľovského páru Harolda V. s manželkou Soňou na Slovensku výstavu oBjørnstjerne Bjørnsonovi. Omojich aktivitách vo výstavnej oblasti mali pozitívne informácie už predtým. Do Martina prišla delegácia znórskej ambasády, najskôr sme sa dohodli, že pomôžeme pri prezentácii výstavy Nórskej národnej knižnice vOslo, ktorá sa mala previezť na Slovensko. Mojím cieľom bolo dostať tento projekt knám do Martina. Veď snaším mestom isneďalekým Ružomberkom aČernovou je Bjørnsonovo meno spojené najsilnejšie. Lenže výstavná sieň Bratislavského hradu už bola dopredu zabezpečená, do programu kráľovskej návštevy. Atak sme museli od premysleného „martinského" variantu upustiť.

Ako sa neskôr ukázalo, „upustenie" to celkom nebolo...
- Už vúlohe kurátora som navrhol, že by nemalo ísť len onórsku interpretáciu tejto osobnosti. Pre slovenského recipienta bude iste prínosné dozvedieť sa viac o Bjørnsonových vzťahoch kslovenskému národu. Dokoncepcie som zahrnul zámer odkryť v expozícii domáce dokumenty ako doklad opôsobení spisovateľovho diela vslovenskej kultúre, zaznamenať najmä fakty oprijímaní diela i názory Bjørnstjerne Bjørnsona ako výnimočného obhajcu práv Slovákov. Veď postavil sa na stranu malého národa v časoch krutej maďarizácie slovenského etnika, vťažkej dobe prekrucovania faktov aich dezinterpretácie zo strany vládnucej uhorskej šovinistickej šľachty nebolo ľahké.

Čím oslovil Bjørnstjerne Bjørnson vás osobne?
- Maďarizačná genocída slovenského etnika sa diala včasoch, keď sme nemali riadne volebné právo, ani národných zástupcov na uhorskom sneme, absentovalo národné školstvo, nemali sme ani reprezentatívne kultúrne inštitúcie. Matica slovenská bola od roku 1875 úradne zatvorená, podobne slovenské gymnáziá, Slováci hľadali svoje živobytie do veľkej miery ako námedzní robotníci alebo sa vysťahovávali. Na konci 19. storočia platilo, že pokiaľ išlo o „súdobé" udalosti vUhorsku, nemal sa vEurópe počúvať žiadny iný názor ako maďarský. Bjørnstjerne Bjørnson - vtedy už vážená európska veličina, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, umelec mimoriadnych kvalít, kritik spoločenských neduhov, bojovník za mier aspravodlivosť - sa nášho národa zastal veurópskom priestore. Nebojácne vyjadril svoje názory v článkoch na stránkachuznávaných žurnálov Európy. Urobil to s pomocou informácií od bratov Čechov, najmä prostredníctvom korešpondencie s E. Ledererom, A. Heydukom aI. Hálkom. Informáciami mu prispeli i Slováci D. Makovický,syn S. H. Vajanského Vladimír, F. Ruppeldt aďalšie osobností. Získanými faktami otvoril túto problematiku pred európskou verejnosťou. Tento zápas pravdy a lži sa uskutočňoval včasoch, keď slovenskí žurnalisti, tvorcovia Národných novín, Národného hlásnika, Černokňažníka, Slovenského týždenníka neohrozene upozorňovali na tieto problémy. Boli to najmä martinskí redaktori Svetozár Hurban Vajanský, Ambro Pietor, Pavol Mudroň, Jozef Škultéty, Vladimír Hurban, Milan Hodža aďalší, ktorí boli za akékoľvek slobodomyseľnejšie prejavy vo veci národných práv vystavovaní politicky motivovaným represáliám. Podľa informácií zperiodika Slovenský obzor bolo vobdobí rokov 1898 - 1908 za písomné alebo ústne prejavy proti maďarizačným praktikám súdených v86 procesoch 452 slovenských novinárov, spisovateľov, politikov ainých národovcov. Boli odsúdení „na 78 rokov žalára a33523 korún peňažnej pokuty".

Z vysloveného vyplýva, že nebolo ľahké z takéhoto množstva, určite aj protichodných dokumentov pripraviť výstavu...
- Bola to skutočne vážna a nejednoduchá výzva. S odvahou itvorivou úzkosťou som sa ponoril do tejto veľmi háklivej problematiky, ktorá sa vrôznych obdobiach našej histórie obchádzala, interpretovala len okrajovo alebo priamo zamlčiavala. Pomáhalo mi vedomie, že súčasní nórski bádatelia sú tiež na našej strane. Jednoznačne odmietajú krivé dobové svedectvá a praktiky šovinistu Alberta Aponiyho, tvorcu apôvodcu najškandalóznejších maďarizačných zákonov tej doby. Videlo sa mi, že niektoré praktiky ztýchto neslávnych čias ožívajú vnových kabátoch aj vsúčasnosti.

Vráťme sa k Bjørnsonovi. Aké pozoruhodné dokumenty, materiály a vecné pamiatky máme na tohto vzácneho človeka a humanistickú osobnosť?
- V novom objavovaní  pramenných informácií mi veľmi pomohlo sprístupnenie archívnych fondov Nórskej národnej knižnice v Oslo, ktoré som mohol navštíviť on-line na internete.  Bjørnsonov fond je už moderne spracovaný a digitalizovaný. Študoval som aj rukopisy od mnohých od slovenských, českých i ruských dejateľov, napríklad Vajanského, Makovického, Ruppeldta, Hurbana, Lederera, Sukenikova a aj práce moderných  historikov. Mnohé dokumenty sú v nemeckom jazyku, ako germanista som im rozumel. Mnohé z nich sú pre slovenskú verejnosť objavné, dosiaľ boli neznáme. Za všetky uvediem aspoň rozsiahly  list od martinských národovcov ( Vajanský, Kmeť, Mudroň), ktorý zaslali Bjørnsonovi ako vďaku za jeho neohrozené články. Je k nemu priložený hárok s 300 podpismi  Martinčanov. V slovenskom preklade ho uvádza aj naša martinská repríza výstavy prenesená z Bratislavského hradu do Slovenského národného literárneho múzea v Martine.

Čo pekné a vzácne ste umiestnili vo výstavných miestnostiach Bratislavského hradu?
- Osobitne ma zaujali umelecké diela slovenských výtvarníkov reflektujúcich  dobu, ktoré sprevádzali  výstavu. Boli to portréty Bjørnstjerne Bjørnsona z fondov SNLM, sochárske portréty S. H. Vajanského aj A. Hlinku od  Martinčana - sochára Fraňa Štefunku, plátna Milana Laluhu, Štefana Bubána,  Vladimíra Kompánka , vzácne  plastiky od A. Rigeleho, T. Bartfaya , J. Fizela, A. Rudavského,  objekty z dreva D. Berákovej a umelecké solitéry ďalších umelcov. Nezabudnuteľnými iste ostanú pre návštevníkov odliatok ruky a posmrtná maska B. Bjørnsona od A. Bretona z roku 1910, ktoré prišli na Slovensko už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Bol to dar Bjørnsonovej vnučky Elzy. Pani Elza venovala Slovensku aj niekoľko knižných a rukopisných jednotiek. Originálne dokumenty archívnej povahy sa vonkajšou  krásou nevyznačujú, no ich výpovedná hodnota je mimoriadne závažná.  Všetky zároveň vyjadrujú aj nesmierny obdiv a vďaku za zastanie sa Slovákov „v kotli  Európy začiatku 20. storočia". Vnímame ich ako svedectvo o vzájomnom porozumení malých národov Európy. Dokumentujú to  početné články v Národných novinách, alebo po prvýkrát v modernej slovenčine uvedené preklady  Bjørnsonových článkov, ktoré vychádzali  v cudzích jazykoch a ktoré na Slovensku poznáme len z dobových fragmentov. O komplexný preklad Bjørnsonových statí sa zaslúžili  M. Žitný a J. Rakšányiová. V knižnej podobe vyšli až roku 1998. Martinská výstava ich prezentuje na samostatných závesných  pásoch.

Ak by ste mali ako kurátor a scenárista výstavy odporučiť jej návštevu, na čo mimoriadne by ste upriamili  pozornosť návštevníkov?

- Jubilejná výstava Pocta Bjørnsonovi približuje originálne i reprodukované rukopisy, fotodokumenty, knižné aj umelecké a memoriálne  cennosti širokej verejnosti  na Slovensku. Nachádzame ich v dvoch obsahovo prepojených celkoch. V nórskej časti  sa sprístupňujú originálne zbierky z trezorov Nórskej národnej knižnice. Bjørnsona predstavujú ako kľúčovú osobnosť nórskych kultúrnych  dejín - básnika, tvorcu textu nórskej hymny, reformátora jazyka, rozprávača príbehov, prozaika, dramatika, komentátora spoločenského diania, politika a národného buditeľa. V slovenskej časti prezentujeme Bjørnsonov vzťah k Slovensku, najmä preklady jeho diel do slovenského jazyka. Potvrdzujeme v dokumentoch, že záujem o Bjørnsonovu tvorbu sa na Slovensku vystupňoval najmä po jeho článkoch v zahraničných periodikách po roku 1907. V roku 1908 vychádza po slovensky jeho novela Arne v preklade Vladimíra S. Hurbana  aj Dom na úslní a Rybárča v preklade Martinčanky Margity Paulíny-Tóthovej. Vyšlo aj niekoľko ďalších prác, napríklad jeho Sedliacke poviedky v prestížnej knižnici Nobelových cien. Výstava približuje viaceré náhľady  historikov, vedcov, publicistov na dielo tohto advokáta Slovákov. Cenné sú postrehy Jána Smreka, Josefa Michla, Karola Rypáčka , Edvarda Lederera, Trygve Tondstata i ďalších.

Slávnostná vernisáž výstavy k stému výročiu úmrtia veľkej nórskej osobnosti mala svoje čestné miesto v bohatom programe návštevy nórskeho kráľovského páru na Slovensku. Mali ste pred ich výsosťami osobitú trému, aké pocity vás ovládali? Ako na vás kráľ a kráľovná zapôsobili?
- Bol som plný očakávaní, možno i obáv, ale trémou by som to nenazval. Určitý druh napätia som prirodzene  pociťoval, takú vzácnu návštevu z kráľovského rodu som dosiaľ nemal možnosť sprevádzať. Navyše, prísne na mňa dozerali organizátori protokolu, aby som nebodaj nehovoril dlhšie ako mali naplánované. V určenú dobu vchádzali na výstavu v sprievode nášho prezidentského páru dve vyrovnané osobnosti, usmiati, prirodzene milí ľudia. Na prehliadku výstavy mali nórsky kráľ s kráľovnou limit len desať minút. Pri výklade som spozoroval, že najmä kráľovná bola v literárnej oblasti zorientovaná. Očividne ju môj výklad zaujal a postupne prestali ich výsosti i náš prezidentský pár dbať na oficiálne limity, ba aj merači času nechali protokol protokolom. Keď som hovoril o prekladoch Bjørnsonových diel do slovenčiny, položila mi kráľovná otázku: "Čím  bola nórska problematika v tej dobe blízka slovenskému čitateľovi, že po nej prekladatelia siahli?" Odpovedal som, že život vidieka, jeho pevne stanovené  mravno-etické hodnoty spojené s vierou v Boha, boli v Bjørnsonových poviedkach blízke nórskej i slovenskej spoločnosti. Kráľovský pár v ďalšom výklade najviac zaujal odliatok Bjørnsonovej ruky a jeho  posmrtná maska aj s posledným rukopisom, ktorý v slovenčine znie: Dobré skutky napravia svet.

Zásluhou samotných kráľovských výsostí bol protokol s časovým harmonogramom už tak či tak posunutý. Čo sa ešte dozvedeli o Slovensku?
- Kráľovskému páru som odovzdal ukážku zo Slovenského biografického lexikónu s heslom Bjørnstjerne Bjørnsona. V tej súvislosti som na záver dopovedal príbeh o dosiaľ nerealizovanom pamätníku v Demänovskej doline od architekta, národného umelca Dušana Jurkoviča. Prezentoval som aj fotografie nového, architektonicky skvelého Bjørnsonovho pamätníka, realizovaného ako lavička nad riekou s pohľadom do lesnej prírody. Pri Košiciach sa v deň po vernisáži otváral objekt, ktorý v modernej podobe nadväzuje na Jurkovičov projekt. Kráľovský pár fotografie pamätníka tak zaujali, že sa obaja zaujímali: „Kde to vlastne je? Pôjdeme tam?!." Odpovedal som, že to je pomerne ďaleko od Bratislavy, že ich trasa tadiaľ, žiaľ, nepovedie. „Pozrú si ho azda na svojej ďalšej návšteve," doplnil môj výklad člen z Nórskej kráľovskej ambasády v Bratislave. Na záver nasledovalo srdečné  poďakovanie  a pevný stisk rúk kráľovnej i kráľa. Mal som dobrý pocit, že výstava aj výklad ich zaujali.

Nórskeho spisovateľa Bjørnsona máme  do konca januára 2011 „presťahovaného" z Bratislavského hradu vo výstavných priestoroch literárneho múzea SNK v Martine. Čo dostáva do pozornosti martinský prijímateľ?
- Prajem si, aby  návštevníkov zaujali v martinskej prvej repríze, v čiastočne zmenenej verzii výstavy možno menej známe či dokonca aj celkom neznáme  audiovizuálne zbierky, ktoré prezentujeme. Domáci záujemcovia i hostia odkiaľkoľvek budú môcť ako prví vidieť dve televízne inscenácie Bjørnsonových drám v podaní slovenských hereckých osobností. Sú to drámy Rodina Tjaeldeovcov - Bankrot a Nový systém. Na základe zakúpenia licenčných práv sme tiež pripravili sériu dokumentov k Černovskej masakre, k osobnosti Andreja Hlinku, k návštevám príbuzných Bjørnstjerne Bjørnsona na Slovensku a takisto kvalitný rozhlasový feature Rozprávanie o Bjørnsonovi. Toto všetko si môžu okrem výstavnej expozície naši návštevníci pozrieť a vypočuť v audiovizuálnej sále ako pridaný bonus k výstave o nórskom spisovateľovi, veľkom obhajcovi Slovákov.

pondelok 10. 1. 2011 11:10 | Vlasta Kunovská
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. 

 

 
 

Zadajte Vašu e-mailovú adresu,
na ktorú si prajete zasielať informácie.

 
Copyright SNK 2007 - 2013. WebDesign, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.